Príliš teplé počasie škodí nielen poľnohospodárskej produkcii, ale aj výkonnosti a zdraviu pracujúcich vo všetkých sférach, uvádzajú autori v štúdii, ktorú zverejnil časopis Nature. „Oteplenie o jeden stupeň v Európe alebo v Afrike má veľmi rozdielne dôsledky. Platí to aj o ekonomike jednotlivých štátov, kde niektoré sektory, ako poľnohospodárstvo, bude otepľovanie ťažko postihovať, zatiaľ čo z neho môžu ťažiť iné sektory, napríklad turistika,“ povedal ekonóm Svetovej banky Stéphane Hallegatte.
V rozvojových afrických krajinách globálne otepľovanie čoraz viac narušuje klimatický cyklus striedania obdobia sucha a dažďov. Trpí hlavne poľnohospodárstvo, ktoré miestnym obyvateľom nedokáže produkovať dostatok potravín a výsledkom je čoraz viac afrických utečencov v Európe.
Ukázalo sa tiež, že južné štáty sú v v ekonomicko-klimatickom súperení znevýhodnené, zatiaľ čo Francúzsko, Británia, Nemecko, Spojené štáty či Japonsko zaznamenali priemerné teploty tesne pod osudným prahom 13 stupňov Celzia. Brazília má priemerne 20 stupňov, India, Indonézia, Nigéria alebo Mali sa pohybovali v rozmedzí medzi 25 a 30 stupňami. V týchto štátoch každý stupeň nad optimálnu teplotu 13 stupňov znamenal ďalší pokles HDP, zatiaľ čo v chladných či miernych oblastiach znamená každý stupeň nad tento limit nárast bohatstva.
„Schopnosti prispôsobovania južných ekonomík sú nepochybne podceňované. Napriek tomu štúdia ukazuje, že čím viac sa vzďaľujeme teplotám vhodným pre ľudskú aktivitu, tým sú náklady vyššie. Čo nastoľuje otázku prerozdeľovania príjmov medzi chudobnými a bohatými štátmi,“ uviedol Hallegatte. Bohaté európske štáty totiž profitujú z globálneho otepľovania. „Víťazmi globálneho otepľovania budú v Európe hlavne škandinávske krajiny ako Švédsko, Nórsko a Fínsko. Vďaka globálnemu otepľovaniu minú menej energií na kúrenie a zároveň získajú viac pekných dní vhodných na turistiku,“ povedal Pavol Faško, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Aj slovenská ekonomika môže vďaka miernejším zimám počítať s nižšími nákladmi na kúrenie, ale na druhej strane počas teplých liet musí v čoraz viac podnikoch bežať klimatizácia. „My Slováci na globálnom otepľovaní nezískame, ale ani nestratíme,“ zhodnotil Faško. Čo sa týka aktuálneho počasia v najteplejšom strednom juhozápade Slovenska, kolíše priemerná teplota medzi 11 a 12 stupňami Celzia. „V takomto pásme sa nachádzajú aj najsilnejšie ekonomické regióny Slovenska. Pre Bratislavský kraj otepľovanie v najbližších rokoch prinesie dosiahnutie štúdiou stanovenej optimálnej ekonomickej teploty na úrovni 13 stupňov Celzia,“ uviedol Faško.
Prehriatie celosvetovej ekonomiky neukazujú len vysoké ceny akcií spôsobené tlačením peňazí, ale aj priemerné teploty. Podľa amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) sa totiž ortuť v teplomere minulý rok na povrchu zeme a oceánov vyšplhala k priemernej teplote 14,59 stupňa Celzia.
Vedci projektovali situáciu do konca storočia a vytvorili model vplyvu mierneho otepľovania klímy na svetovú produktivitu. Za súčasného scenára, keď pokračujú emisie skleníkových plynov, by podľa nich bola svetová produktivita nižšia o 23 percent v porovnaní s tým, ako by vyzerala bez otepľovania klímy. Až 77 percent Zeme bude zaznamenávať nižší rast, ako by to bolo v prípade, že by na Zemi panovala konštantná teplota.
Ak sa nedosiahne pokrok v boji proti globálnemu otepľovaniu, porastie rozdiel v príjmoch na jedného obyvateľa. Zatiaľ čo 20 percent najbohatších štátov, hlavne na európskom kontinente, zaznamenalo mierny nárast oproti situácii, keď by sa klíma nemenila, v 40 percentách najchudobnejších štátov Afriky, Južnej Ameriky či Ázie poklesne priemerný príjem o 75 percent. S blížiacou sa Svetovou klimatickou konferenciou v Paríži vyvíjajú južné štáty tlak na vyspelejšie krajiny, aby im poskytovali 100 miliárd ročne na prekonanie klimatických zmien. Táto štúdia je ďalším argumentom v prospech posilnenia finančnej podpory chudobných afrických štátov.