Grécka vláda na čele so staronovým premiérom Alexisom Tsiprasom už stihla zaviesť viacero reforiem aj zvyšovanie daní, no kľúčovú privatizáciu, z ktorej má získať nemalé finančné zdroje do štátnej kasy, zatiaľ nevie naštartovať. Pomôcť im s tým chce Francúzsko. Francúzsky prezident Francois Hollande v piatok vyhlásil, že vyšle do Atén odborníkov, ktorí s tým Grécku pomôžu. Radiť by im mali aj v otázke boja proti daňovým únikom, ktoré sa stali za posledné roky v krajine doslova národným športom.
„Chceme prispieť k tomu, aby takýmto spôsobom Grécko získalo finančné prostriedky a takisto posilnilo daňový systém,“ vyhlásil Hollande počas včerajšej návštevy Atén na spoločnej tlačovej konferencii s Tsiprasom.
V najbližších troch rokoch by vďaka privatizácii prístavov, regionálnych letísk a prevádzkovateľa energetickej siete mala mať grécka vláda k dispozícii o vyše 6 miliárd eur viac. Vzniknúť má aj nezávislý privatizačný fond, ktorý bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má získať až 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Tú môžu Gréci splácať desaťročia, odhadom pôjde o 30 až 35 rokov.
Gréci ešte v auguste tohto roka dostali prvú časť z trojročného záchranného programu vo výške 13 miliárd eur. Hneď ako im prišli peniaze na účet, poslali na splatenie svojho dlhu 3,4 miliardy eur Európskej centrálnej banke. Ďalšie tri miliardy by za plnenie reforiem mali Atény dostať do konca novembra, a zvyšných 10 miliárd z prvého balíka pomoci pôjde do bánk. Využijú sa na stabilizáciu gréckeho bankového sektora, ktorý výrazne utrpel zavedením kapitálových kontrol v krajine. Doteraz platí v Grécku limit na výber peňazí z účtov, a to vo výške 420 eur týždenne. Od roku 2010 poslali veritelia Grécku v dvoch balíkoch pomoci dokopy sumu 216 miliárd eur. Slovensko poslalo Aténam vo forme záruk viac ako 1,5 miliardy eur.
„Grécko si plní svoje záväzky v rámci tretej dohody s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia, pozn. red.). Všetky návrhy, ktoré hovoria o opustení eurozóny a eura, už považujem za hlúpe debaty,“ povedal včera Tsipras.
V krajine, kde sa daňové podvody stali doslova národným športom, nezamestnanosť dosiahla úroveň 26 percent, najmä medzi mladými ľuďmi, a politikov sprevádzajú posledné roky škandály za škandálmi, je aj pre Tsiprasa so silnou voličskou podporou ťažké nastoliť medzi tamojším obyvateľstvom dôveru v dobre fungujúci štát.
Tsipras voličom stále sľubuje, že sa bude ešte snažiť v Bruseli vyrokovať odpísanie časti gréckeho dlhu. Ten predstavuje okolo 323 miliárd eur (177 percent hrubého domáceho produktu, pozn. red.), z čoho väčšinu Grécko dlhuje európskym vládam a medzinárodným inštitúciám. Viaceré európske krajiny vrátane Slovenska sú však proti akémukoľvek odpisu gréckeho dlhu.