Šéf Elyzejského paláca tak urobil v závere dvojdňovej návštevy Grécka. Rozhovory by sa podľa neho mali začať, keď inšpektori veriteľských inštitúcií dokončia hodnotenie toho, ako si krajina plní podmienky nového záchranného programu. Táto revízia by sa mala začať v novembri a trvať niekoľko týždňov, informovala agentúra AP.
„To, čo Grécko požaduje, je flexibilita. To je pochopiteľné,“ povedal Hollande po stretnutí s ľavicovým premiérom Alexisom Tsiprasom. „Samozrejme, že až bude kontrola (plnenie podmienok záchranného programu) dokončená, malo by sa začať opätovné rokovania o dlhu, aby im bolo zmiernené dlhové bremeno,“ dodal.
Zadlžená juhoeurópska krajina si tento rok v lete zabezpečila tretí záchranný program v celkovom objeme až 86 miliárd eur. Tsipras vyhlásil, že Grécko si bude plniť záväzky v rámci medzinárodnej pomoci, nebude ale tolerovať zabavovanir majetku, ktoré by pre nesplácanie hypoték mohlo postihnúť tisíce zadlžených ľudí. Pre ochranu zadlžených majiteľov nehnuteľností, ktorým by pre problémy pri splácaní hypotéky mohla hroziť konfiškácia, sa vyslovil aj Hollande.
Práve otázka ochrany domov a bytov, ktorých majitelia si nemôžu dovoliť splácať hypotéku, sa podľa Reuters stala jednou z prekážok v rokovaniach s medzinárodnými veriteľmi, ktorí sú teraz v Aténach.
Nezhody podľa gréckych činiteľov existujú aj pri tom, ako riešiť nesplácané úvery v gréckych bankách. Vysoký podiel týchto nesplácaných pohľadávok je jedným z hlavných dôvodov, prečo grécke banky nemajú dostatočnú kapitálovú rezervu.
Grécke banky zasiahol tiež masívny odliv kapitálu, ktorý nastal, keď Grécku tento rok hrozil odchod z eurozóny.