Tento investičný plán dostal pomenovanie po prezidentovi EK Jeanovi–Claudeovi Junckerovi. Tzv. Junckerov balíček sa má v európskych krajinách využiť najmä na podporu strategických investícií, ako je budovanie infraštruktúry, ale zároveň ma napomôcť aj zlepšeniu investičného prostredia.
Slovensko chce z týchto peňazí investovať najviac do dopravnej infraštruktúry, ako je výstavba diaľnic a rýchlostných ciest. Slovenská vláda do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) vloží 400 miliónov eur, ale investícia sa jej niekoľkonásobne vráti.
„Investície sú potrebné na obnovenie rastu a vytváranie pracovných miest,“ zdôraznil Juncker. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy klesli investície v EÚ približne o 15 percent od svojho vrcholu v roku 2007.
„Finančných prostriedkov je pritom dostatok. Investície sú však brzdené neistotou ohľadom hospodárskeho výhľadu a vysokou úrovňou verejného a súkromného dlhu v niektorých častiach EÚ. Toto je dôvodom, prečo Investičný plán pre Európu môže pomôcť spárovať projekty s existujúcou likviditou a nasmerovať finančné prostriedky tam, kde sú potrebné,“ hovorí Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý je základným pilierom Investičného plánu pre Európu, bude financovať projekty s vyšším rizikovým profilom, čím sa maximalizuje vplyv verejných výdavkov a prilákajú súkromné investície. Fond bude vytvorený v rámci Európskej investičnej banky (EIB), s ktorou bude komisia spolupracovať ako so strategickým partnerom.
„Veľká časť z tejto 315–miliardovej sumy by mala pochádzať od súkromných investorov,“ zdôraznil Juncker.
Tri piliere investičného balíka
- Mobilizácia financií na investície (základom je novovytvorený Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a aj lepšie využívanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov)
- Dostať financie do reálnej ekonomiky (Európske centrum pre investičné poradenstvo, Európsky portál investičných projektov)
- Lepšie investičné prostredie (predvídateľnosť a kvalita regulácie, odstraňovanie nefinančných, regulačných obmedzení v kľúčových oblastiach jednotného trhu, kapitálová únia – dlhodobé zdroje financovania, štrukturálne reformy na národnej úrovni)
Investície za posledné roky rapídne klesli
Pokles investícií sa týka aj Slovenska. Investície od vypuknutia hospodárskej krízy prudko klesli v roku 2009 a od roku 2013 zostali v reálnom vyjadrení približne o 13 percent nižšie ako v roku 2008. „Investície v krajine chýbajú hlavne v dopravnej a energetickej infraštruktúre, ako aj vo vede a výskume. Práve EFSI spolu s efektívnym využitím Európskych štrukturálnych investičných a fondov (ESIF) by mohli naštartovať investície do týchto oblastí,“ doplnila Vašáková.
Jitka Bureš, vedúca oddelenia pre krajiny strednej Európy ako Rakúsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko Európskej investičnej banky, opisuje, že tzv. Investičný plán pre Európu pozostáva z troch častí. „Prvý pilier predstavuje zlepšenie prostredia pre investovanie, teda regulačné a štrukturálne reformy na úrovni EÚ, ako aj na národných úrovniach, druhý sa týka zlepšenia štruktúry projektov a prístupu k financiám a tretí spočíva v mobilizácii fi nančných prostriedkov na investície skupinou EIB prostredníctvom zvýšenia objemov financovania do infraštruktúry, výskumu a vývoja či malých a stredných podnikov,“ vysvetľuje Bureš.
Na Slovensku bude ako národné kontaktné a poradenské centrum pre EFSI pôsobiť spoločnosť SZRB Asset Management. V rámci svojej činnosti bude spolupracovať s EIB, ako aj s Európskym investičným poradenským centrom a poskytovať informácie a poradenstvo pri príprave a predkladaní investičných projektov. Vašáková upozorňuje, že kritériom na výber projektov je hlavne ekonomická a technická životaschopnosť a podpora cieľov EÚ.
„Nie je tam žiadna geografická ani sektorová alokácia na rozdiel od eurofondov,“ pripomenula Vašáková. Štvrtina fondu je zameraná na podporu malých a stredných podnikov, ako aj spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.
Diaľnice dostanú prioritu
Európsky fond pre strategické investície by mohol finančne podporiť výstavbu diaľnic na Kysuciach, v Turci či Gemeri. Medzi prvé projekty, na ktoré sa bude slovenská vláda uchádzať o finančnú podporu z Bruselu, by mal patriť aj obchvat Bratislavy cez diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 v smere na Dunajskú Stredu.
Štát prezentoval aj úsek R2 s tunelom Soroška, severný obchvat Prešova alebo niektoré úseky diaľnice D3. Krajina už v rámci Junckerovho balíčka prezentovala okolo 47 projektov v sume viac ako 11,2 miliardy eur. Okrem dopravnej infraštruktúry boli predložené aj projekty v oblastiach ako energetika, výskum a inovácie a zdravotníctvo. Fond bude cez pákový efekt poskytovať záruky a financie. Vstupný kapitál bude pozostávať z verejných zdrojov, vrátane prostriedkov z rozpočtu EÚ v celkovej výške 21 miliárd eur (16 miliárd eur z EÚ a 5 miliárd eur poskytne EIB), ktorý bude slúžiť ako záruka, no väčšia časť bude musieť prísť hlavne zo súkromných zdrojov.
Vďaka garančnej schéme dôjde k zníženiu úrokov z úverov poskytovaných bankami a tento fakt umožní mierne znížiť ročnú splátku. Investície budú môcť dosiahnuť niekoľkonásobok vstupného vkladu.
Dostať investície do reálnej ekonomiky má napomôcť aj druhý pilier Investičného plánu, ktorým sú nefinančné nástroje. V rámci EIB sa vytvorilo Európske centrum investičného poradenstva, ktoré bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto pre investorov a predkladateľov projektov v súvislosti s prípravou a vypracovaním investičných zámerov. Rovnako sa do konca roka má vytvoriť Európsky adresár investičných projektov.
Súčasťou mobilizácie investícii do reálnej ekonomiky je aj snaha EK zdvojnásobiť objem prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré by sa implementovali návratnou formou cez finančné nástroje ako napríklad úvery. V novom programovom období 2014 – 2020 slovenská vláda vyčlenila na tento účel 3 percentá z každého operačného programu, čo predstavuje približne 550 miliónov eur. Peniaze pôjdu cez Slovenský investičný holding, ktorý je vytvorený z iniciatívy ministerstva financií – aj na podporu začínajúcich podnikateľov, tzv. startupy, ale aj na projekty v doprave, energetike, životnom prostredí či na podporu sociálnej ekonomiky.
Európska komisia v pravidelnej hodnotiacej Správe o krajine z februára analyzovala výzvy hospodárskej politiky a štrukturálne reformy.
„Komisia vidí najväčšie príležitosti na investovanie do rozvoja infraštruktúry, ako aj do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Výzvou pre Slovensko je aj vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia so stabilným, transparentným a predvídateľným rámcom a efektívnou verejnou správou. Na odbúranie prekážok v oblasti investícií bude potrebné riešiť viaceré nedostatky aj v oblasti verejného obstarávania, ktoré majú vplyv aj na efektivitu čerpania eurofondov,“ píše sa v správe a v odporúčaniach Rady pre Slovensko.
Pomôže aj tlačenie peňazí
Komisia tvrdí, že sa na Slovensku pozitívne prejavia aj výsledky kvantitatívneho uvoľňovania peňazí Európskou centrálnou bankou. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala Európska centrálna banka v marci tohto roka tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať do septembra 2016 vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien.
Podľa ekonómov to znamená aj menej atraktívnu nákupnú cezhraničnú turistiku, čím sa zvýši aj domáca spotreba. Po oznámení začatia kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne sa totiž meny okolitých krajín oproti euru vrátili na pôvodné, silnejšie úrovne.
Kvantitatívne uvoľňovanie má podľa ekonómov potenciál poslať mierne nadol dlhodobé úročenie štátnych dlhopisov, a tým o niečo zvýšiť dopyt po úveroch a mierne znížiť náklady na refinancovanie štátneho dlhu. Viac stimulačné sú však podľa nich takmer nulové sadzby a cielené dlhodobé úvery bankám. Pre krajiny s nižším zadlžením súkromnej sféry, kam patrí aj Slovensko, sú tieto kroky Európskej centrálnej banky viac stimulačné, ako pre krajiny s vyšším zadlžením.
