Podobné konferencie sa v zahraničí organizujú s podstatne nižším rozpočtom, ktorý rádovo vychádza na niekoľko desiatok tisíc eur. Konferencia TechMatch sa začala v pondelok v Bratislave a končí sa v piatok. Následne by malo prísť k Šafárikovmu odvolaniu. SBA sa nateraz k situácii nevyjadrila.
Podnikateľská a startupová komunita na Slovensku je konaním štátnej agentúry, ktorá patrí pod rezort hospodárstva, pobúrená. Konferenciu preto bojkotujú a mnohí z nich sa na nej nezúčastnia. Okrem toho, že podľa ich prepočtov by zorganizovanie konferencie tohto rozsahu vyšlo štát maximálne na 200-tisíc eur, ich zaráža aj fakt, že do celého procesu organizácie neboli prizvaní.
SBA tvrdí, že rozpočet konferencie zodpovedá kvalitám prednášajúcich a ani iné položky nie sú predražené. Vláda v tomto roku vyčlenila z rozpočtu na podporu startupov 1,5 milióna eur. Takmer celá suma ide práve na spomínanú konferenciu. Slovenská aliancia pre internetovú ekonomiku (SAPIE), ktorá podľa Šafárikovho vyhlásenia dala konferencii zelenú a potvrdila svoju účasť, jeho slová v pondelok odmietla.
„Vyhlásenie SBA, že zhruba dva týždne pred podujatím sa so SAPIE dohodli na viacerých dôležitých veciach a upravovali podľa požiadaviek program, dohodli kontrolu nákladov, je zavádzajúce. SBA poskytla SAPIE konkrétne informácie o konferencii len dva týždne pred jej začiatkom. Už v tom momente vznikli pochybnosti o opodstatnenosti enormne vysokého rozpočtu a profesionalite príprav,“ odkázala Petra Dzurovčinová zo SAPIE.
Účasť na organizácii konferencie preto v tak neskorom štádiu nemohli prijať. „Po následnej komunikácii s SBA sme súhlasili s účasťou niektorých členov SAPIE na neformálnych stretnutiach so zahraničnými hosťami zo Silicon Valley, keďže vznikala reálna obava, že bude ohrozené dobré meno slovenského inovatívneho ekosystému v zahraničí. Zároveň sme žiadali o možnosť finančného auditu konferencie,“ dodala Dzurovčinová.
Za premrštené ceny považujú dať na troch zahraničných pozvaných „zástupcov tlače a blogerov“ spolu viac ako 16 200 eur, teda 5 400 eur na osobu, na wifi pripojenie 12-tisíc eur či za dopravné služby takmer 58-tisíc eur. Len na kateringové služby pôjde 86-tisíc eur. Podľa SBA sú náklady oprávnené. Na porovnanie, nedávna konferencia OpenSlava 2015 v Bratislave, na ktorej rečnili tiež profesionáli z celého sveta, mala celkové náklady 30-tisíc eur.
Zahraničie to vie robiť lacnejšie
Odborníci tvrdia, že podobné konferencie organizované v zahraničí sú podstatne lacnejšie, a ide častokrát o kapacitne väčšie podujatia. Navyše, väčšinou si ani významní spíkri nepýtajú vysoké honoráre. "Takýto prístup si nemôže žiadna komerčná spoločnosť dovoliť. Vystúpenie na našich podujatiach je vecou prestíže a PR pre všetkých rečníkov.
Pri rečníkoch rozlišujeme medzi odborníkmi z odvetvia, a poskytovateľmi služieb, ktorí, naopak, za možnosť vystúpenia pred potenciálnymi klientmi uhrádzajú sponzorský poplatok. Zástupcovia venture spoločností (domáca spoločnosť, ktorá sa spojí so zahraničným podnikom, pozn.red.) sú pri startupových eventoch považovaní za poskytovateľov služieb a startupisti sú ich cieľová skupina. Takisto od zástupcov korporácii by som očakával istý pocit spolupatričnosti, filantropie a vôle pomôcť začínajúcim podnikateľom," vysvetľuje Roman Slovinec zo spoločnosti EBCG, ktorá organizuje podobné konferencie.
Za 10 rokov svojej praxe, kedy organizoval konferencie od New Yorku po Dubaj sa nestretol so sumou podobnou tej na Slovensku. Podobne aj Nikoletta Szirmay, PR manažérka najväčšieho startup festivalu v strednej Európe CESawards pre Pravdu potvrdila, že spíkrom nevyplatili ani cent. „Spíkri to berú ako dobrovoľníctvo,“ doplnila Szirmay. Ich startup festival sa uskutočnil práve v pondelok vo Viedni, a zúčastnilo sa na ňom vyše 30 startupov z 11 krajín sveta.
„Vyzývame SBA ku konštruktívnej diskusii o najvhodnejšom spôsobe podpory podnikateľského prostredia a inovatívneho podnikania zo strany štátu, ako aj o efektívnej forme spolupráce súkromného a verejného sektora v oblasti inovatívnej ekonomiky, kde súkromný sektor plní mnoho potrebných funkcií,“ povedala Dzurovčinová zo SAPIE.
Startupy v žalostnom stave
Štát sa naplno začal venovať začínajúcim podnikateľom, startupistom, reálne až v tomto roku. V tomto smere má však Slovensko čo dobiehať. Aktuálne je Slovensku iba 600 startupov. Tie spolu zamestnávajú 3-tisíc ľudí. Za posledné tri roky ich bolo raz toľko, no väčšina tzv. startupov neprežilo počiatočnú fázu premeny na podnikateľský subjekt.
„Podnikanie začínajúcim firmám na Slovensku komplikuje najmä administratíva. Potrebujeme sa sústrediť na rozvíjanie biznisu, a pritom nám veľa času zaberá zbytočná byrokracia. Na Slovensku sa nepodniká najjednoduchšie, aj preto sme hľadali uplatnenie na iných trhoch,“ hovorí Juraj Svinčák, jeden zo zakladateľov stránky doucma.sk, cez ktorú si nielen študenti môžu nájsť doučovateľov. Aktuálne jeho startupová spoločnosť pôsobí v Nemecku.
Rezort financií tvrdí, že v tejto oblasti robí dosť. Napríklad od nového roka im umožní zakladať tzv. jednoeurové akciovky. Štát takisto firmám, v ktorých majú zakladajúci inovátori 51– percentný podiel vlastníctva firmy a nefungujú viac ako tri roky, bude januára 2016 odpúšťať na tri roky platenie daňových licencií či ponúkať finančné kupóny na mentoring.