Foto: Princeton University / Larry Levanti
Ak chceme vytvoriť hospodársku politiku, ktorá podporuje blahobyt a znižuje chudobu, musíme najprv porozumieť individuálnej spotrebe. Práve k tomuto porozumeniu prispel podľa akadémie Deaton viac, než ktokoľvek iný. Jeho práca sa točí okolo troch hlavných otázok: Ako spotrebitelia rozdeľujú svoje výdavky medzi rôzne tovary, koľko príjmov spoločnosti sa minie a koľko usporí a ako najlepšie merať a analyzovať blahobyt a chudobu. Svojimi výsledkami pomohol transformovať oblasti mikroekonómie, makroekonómie a rozvojové ekonomiky.
Jeho práca okrem iného pomohla určiť, ktoré sociálne skupiny sú ovplyvnené zvýšením dane z pridanej hodnoty na potraviny. Deaton je tiež priekopníkom vo využívaní dát z prieskumu medzi domácnosťami v rozvíjajúcich sa krajinách, najmä údajov o spotrebe, na meranie životnej úrovne a chudoby.
Vizitka škótskeho ekonóma Angusa Deatona:
- Angus Stewart Deaton sa narodil 19. októbra 1945 v Edinburghu. Má britské aj americké občianstvo.
- V Británii vyštudoval Cambridge, kde v roku 1974 získal doktorát, a Bristolskú univerzitu, na ktorej potom pôsobil ako profesor ekonometrie. Za výskum v tomto odbore sa stal v roku 1978 prvým držiteľom prestížnej Frischovej medaily.
- V roku 1983 prešiel na americkú Princetonskú univerzitu, kde je profesorom ekonómie a medzinárodných otázok.
- Je členom britskej aj americkej akadémie vied, Americkej filozofickej spoločnosti a v roku 2009 bol prezidentom Americkej ekonomickej asociácie (AEA).
- V posledných rokoch vzbudila pozornosť jeho kniha Veľký únik: Zdravie, bohatstvo a pôvod nerovnosti (2013), v ktorej naznačuje, že západná pomoc často slúži skôr na zahnanie pocitu viny než na zlepšenie situácie v chudobných krajinách. Deaton tiež tvrdí, že v rozvojovom svete, najmä v Ázii, sa počas uplynulých desiatok rokov situácie pre niekoľko miliárd ľudí zlepšila. Veľkým únikom v názve knihy Deaton tak myslel útek pred chudobou.
- Podieľal sa tiež na populárnom výskume, v ktorom sa spolu so svojimi kolegami z Princetone snažili dokázať, že pocit osobného šťastia sa zvyšuje s veľkosťou platu. Od určitej hranice je ale človek síce spokojnejší, pocit šťastia sa už nelepší. Emočný komfort, teda pocit šťastia, podľa štúdie kulminuje v USA na platovej hranici 75 000 dolárov ročne.
- Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získal za analýzu spotreby, chudoby a blahobytu.
Cenu získavajú najmä Američania
Vyhlásením držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu sa v pondelok skončil každoročný seriál rozdeľovania týchto prestížnych ocenení. Cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené vynálezcom dynamitu Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895 a udeľuje ju až od roku 1968 na pamiatku Nobela švédska centrálna banka.
Absolútnu väčšinu nositeľov ocenenia tvoria ekonómovia zo Spojených štátov. Vlani toto ocenenie získal francúzsky ekonóm Jean Tirol za analýzu trhovej sily a regulácie trhu.
Zoznam možných víťazov každým rokom zostavuje agentúra Thomson Reuters. Tá má svoj stály zoznam, ku ktorému každoročne pridáva nové mená na základe toho, ako často sú články jednotlivých ekonómov citované a ako veľký majú vplyv vo vedeckej komunite.
Tento rok okrem iných na zoznam pridali Richarda Blundella z londýnskej univerzity UCL za dielo o pracovných trhoch a dopytu spotrebiteľov, vrátane toho, ako hospodársky pokles ovplyvňuje rodiny. Blundell vyhral tiež internetovú anketu uskutočnenú agentúrou. Ďalej medzi favoritov agentúra zaradila Johna Lista z Chicagskej univerzity a Charlesa Manskiho zo Severozápadnej univerzity. Na zozname sú napríklad aj bývalý šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke a bývalý švédsky centrálny bankár Lars Svensson.
Minulý týždeň boli postupne vyhlásení laureáti Nobelových cien za medicínu, fyziku, chémiu, literatúru a za mier. Na vyznamenaných čaká finančná odmena osem miliónov švédskych korún a tradičný slávnostný ceremoniál, ktorý sa uskutoční v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela 10. decembra. Nobelova cena za mier sa bude odovzdávať v nórskom hlavnom meste Osle, ceny za lekárstvo, ekonómiu, fyziku, chémiu a literatúru v Štokholme.