Poliaci už najmenej desať rokov miešajú karty na európskom trhu potravín, ovocia predovšetkým. Severný sused Slovenska nie náhodou získal prívlastok európsky poľnohospodársky tiger. Očakáva sa, že uprostred októbra by na pulty slovenských obchodných reťazcov mala doraziť poľská úroda, ktorá by mohla dočasne zraziť sezónne ceny jabĺk.
„Ak vlani v dôsledku ruského embarga na európske ovocie boli na koni spotrebitelia, tohto roku sa karta obrátila. Ovocie zdraželo, pretože sa ho v celej Európe vrátane Slovenska urodilo menej,“ hovorí Marián Varga, prezident Únie ovocinárov Slovenska.
Ovocinári predávajú jablká drahšie, ale vyššie výnosy im sotva pokryjú straty, ktoré utŕžili v dôsledku sankčnej vojny medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Putinovo embargo najcitlivejšie zasiahlo poľnohospodárstvo a z neho najviac tri sektory – výrobu a spracovanie mlieka, bravčového mäsa a ovocinárstvo. Štyridsať- či päťdesiatcentové jablká, na ktorých si vlani pochutnávali v jeseni slovenskí spotrebitelia, sú minulosťou.
Vlaňajšok však stále dobieha slovenských pestovateľov jabĺk. Prezident ovocinárskej únie Marián Varga pripomína, že odvetvie sa stále nevie spamätať z lanských strát, ktoré sa dotkli každého ovocinára a v sumáre sa vyšplhali na vyše šesť miliónov eur.
V septembri v Bruseli rozhodli, že poľnohospodárov za straty spôsobené uzavretím ruského trhu odškodnia en bloc sumou 500 miliónov eur. Slovensku sa z tejto sumy ujde 2,46 milióna eur a z toho ovocinári dostanú podľa Vargu možno desať, v lepšom prípade 20 percent. Väčšina bruselských peňazí pôjde do zničeného mliekarenstva a sektora bravčového mäsa, ktoré to rovnako považujú za chabú náplasť na rany. Na to, aby sa ovocinárstvo rýchlo stabilizovalo, potrebovalo by z lanských šesťmiliónových škôd náhrady vo výške aspoň desať percent. Otázka znie, kde ich vziať.
Zatiaľ majú ovocinári jediný istý zdroj peňazí – po jablkách je dopyt a ceny sú lepšie ako vlani. Pravda, je tu opäť jedno ale. Horúce leto znížilo produkciu celkove na Slovensku zhruba o sedem percent a zvýšilo náklady na dopestovanie jedného kilogramu jabĺk.
„Zažili sme najhorúcejšie leto s 20 dňami, keď teplota dosahovala viac ako 35 stupňov,“ povedal Jozef Vozár, konateľ spoločnosti Danubius Fruct, ktorá patrí medzi najlepších slovenských pestovateľov jabĺk. V praxi to znamenalo zvýšiť dennú závlahovú dávku v jabloňových sadoch z 5 na 7 milimetrov vlahy, čo išlo, samozrejme, do peňazí. Napriek tomu plody nerástli, pretože zvýšenou dávkou vlahy sa jablone iba ochladzovali. Zázračný proces fotosyntézy, keď rastlina rastie a živí plody pumpujúc do nich energiu slnka, prestával fungovať, pretože stromy čelili nevídanému tropickému slnečnému úpalu.
Buďme radi tohtoročnej úrode, ovocinári ju dopestovali v extrémnych podmienkach, aké ľudia a stromy v miernom podnebnom pásme doteraz nezažili. Plody z tohtoročnej úrody sú po klimatickej dráme o čosi menšie, ale sladšie. Pravda, obsahujú menej vápnika, čo skráti skladovateľnosť niektorých odrôd jabĺk. Tento jav poznačil úrodu naprieč celou Európou.
Možno o to dôležitejšie je vyberať si slovenské jablká. Majú predsa k spotrebiteľovi najbližšie. Treba ich jesť v čo najčerstvejšom stave. Slovenskou vizitkou je, žiaľ, doslova katastrofálne nízka spotreba ovocia. Len 200 gramov na osobu a deň nás radí na úplne posledné miesto v Európe. Z hľadiska našich stravovacích návykov to hovorí o tom, že priemerný štatistický obyvateľ Slovenska skonzumuje jedno jablko len každý druhý deň!
A to je strašne málo, nielen z hľadiska upevnenia zdravia obyvateľstva, ale aj celkovej konsolidácie ovocinárstva. Ak sa majú ovocinári postaviť na nohy, musíme im pomôcť tým, že zjeme aspoň jedno jablko každý deň. Mimochodom, je to skvelá zásobáreň vitamínov, pektínov a iných biologicky aktívnych látok, ktorá znižuje cholesterol o desať percent.