Vláda má podľa neho záujem na tom, aby ľudia pracovali. Prirovnávanie k predvolebnému ťahu je tak podľa neho v tomto prípade neadekvátne. „Keď budú mať ľudia vyšší príjem, zvyšuje sa im aj životná úroveň, pričom si môžu viac dovoliť,“ poznamenal.
Minister práce však upozornil i na to, že pravicová vláda minimálnu mzdu absolútne nezvyšovala, pravicové vlády o to podľa neho nemajú záujem. „Ľavicové vlády majú záujem aj o tie najslabšie skupiny, aby mali peniaze a záujem pracovať,“ povedal.
Za zvýšením minimálnej mzdy je politika, tvrdí Mihál
Za zvýšením minimálnej mzdy vidí poslanec NR SR a exminister práce Jozef Mihál (SaS) len politiku, keďže o pár mesiacov budú na Slovensku parlamentné voľby. Ako ďalej povedal dnes v relácii O 5 minút 12 na RTVS, „je to čisto falošná rétorika.“
Základnou voličskou skupinou, ktorá bude voliť, je skupina ľudí s nízkym príjmom. „Zvýšenie mzdy, na ktorom nebude mať žiadny podiel vláda, ale pôjde to na triko zamestnávateľov, môže znamenať stratu pracovných miest,“ poznamenal poslanec s tým, že to však môže znamenať tiež povzbudenie sektoru služieb.
„Aby sa tu oplatilo pracovať, treba znižovať dane a odvody,“ povedal Mihál. Samotný zamestnanec nedostane 25 eur, čo je suma, o koľko sa minimálna mzda zvýši, ale necelých 16 eur. Vláda podľa neho zvýšeniu minimálnej mzdy nijako nepomohla, len ho schválila. Exminister práce v relácii upozornil na to, že štát pri takomto zvýšení mzdy získa na odvodoch od obyvateľa 17,27 eura.
Dôvodom je nezvýšenie odpočítateľnej položky, čo nepomôže zamestnávateľovi ani zamestnancovi. „Na tejto celej operácii zarobí štát, a nie ľudia,“ poznamenal s tým, že vláda by mala zvýšiť odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Zvyšovanie minimálne mzdy nevidí poslanec za SaS ako systém, ale ako metódu pokus a omyl.
„Sociálne balíčky sú predvolebná kampaň. Keby ste robili niečo systémové, niečo by po vás zostalo,“ doplnil. Ako ďalej povedal v RTVS, štát zarobí viac ako ten nešťastný zamestnanec, ktorému zvýši mzdu o 25 eur, pričom v skutočnosti dostane len o nejakých 16 eur viac.
„Štát dostane viac na daniach a odvodoch, je to špinavá politika, ktorej normálni ľudia nerozumejú, je to opäť tiché odvádzanie peňazí do štátnej pokladnice,“ uviedol poslanec NR SR. Ako dodal, minister práce Ján Richter žije podľa neho v škatuľke svojho rezortu.
Člen predstavenstva Konfederácie odborových zväzov SR Emil Machyna poznamenal, že sa budú vždy snažiť o to, aby minimálna mzda stále rástla. „Aj keď, pýtam sa pánov, či sa dá zo 405 eur slušne vyžiť?“ Je preto presvedčený o tom, že chudobní ľudia by nemali platiť dane. Ako na neho nadviazal prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ľuboš Sirota, „téma minimálnej mzdy sa posúva do roviny emócií, pričom niekto chce dopriať, niekto dopriať nechce.“
Hľadanie kompromisu sa podľa neho nedeje a nedeje sa to už od roku 2008, keď sa zmenil zákon o minimálnej mzde. „Od roku 2008 sa tento zákon stal čisto nástrojom politického marketingu. Dovtedy bolo možné viesť pragmatickú diskusiu,“ poznamenal. Ako na záver vysvetlil, „nie je možné nadiktovať výšku minimálnej mzdy, neexistuje len jedna možnosť, že ju zamestnávateľ dokáže absorbovať do svojho modelu a z toho vyžiť. Existuje možnosť krachu, odchodu či zvýšenia produktivity práce naložením na plecia ešte viac práce tým, ktorí zostanú.“