Následne by mal deficit klesnúť na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017 a v roku 2018 by sme sa mali podľa aktuálneho návrhu rezortu financií dočkať vyrovnaného hospodárenia.
„Návrh rozpočtu verejnej správy kontinuálne vychádza z predošlého návrhu rozpočtu verejnej správy a je aktualizovaný o septembrovú prognózu makroekonomického vývoja a prognózu daňových a odvodových príjmov,“ konštatuje rezort financií. V celom rozpočtovanom období by pritom mali celkovej bilancii verejnej správy pomáhať prebytky ostatných subjektov verejnej správy, ako sú okrem samospráv aj Envifonmentálny fond, Národný jadrový fond, Štátny fond rozvoja bývania či Národná diaľničná spoločnosť. Od roku 2017 rezort financií počíta aj s prebytkovým hospodárením Sociálnej poisťovne.
Ambicióznejšie ciele na ďalšie roky majú priniesť aj ďalšie skresávanie dlhu verejnej správy. Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 52,8 % hrubého domáceho produktu a podľa očakávaní rezortu financií by mal postupne klesať na 52,1 % výkonu ekonomiky v roku 2016, cez 51,3 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 až po 48,9 % v roku 2018. „Od roku 2017 sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje k výraznejšiemu poklesu dlhu,“ píše sa v návrhu.
Samotný návrh hotovostného štátneho rozpočtu predpokladá v budúcom roku celkové príjmy štátnej správy na úrovni 14,027 mld. eur, kým celkové výdavky sa rozpočtujú na úrovni 15,997 mld. eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok sa tak navrhuje na úrovni 1,97 mld. eur. Pre porovnanie, štátny rozpočet na rok 2015 počíta s celkovými príjmami na úrovni 14,495 mld. eur, výdavkami v objeme 17,479 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by tak mal v tomto roku dosiahnuť 2,984 mld. eur.
Návrh rozpočtu na budúci rok pritom naďalej počíta s podporu hypoték pre mladých a predpokladá rast tarifných platov v štátnej správe o 4 %. Dohodu na zvýšení miezd víta aj Konfederácia odborových zväzov vo svojom stanovisku v rámci tripartity. Odborárom sa však zas tak veľmi nepozdáva rozpočet na prorastovo orientované odvetvia, ktoré by mali podľa nich dostať viac. „Navrhované finančné prostriedky napríklad do cestnej infraštruktúry, oblasti civilného letectva, či na podporu rozvoja bývania nezodpovedajú stanoveným úlohám,“ konštatuje KOZ vo svojom stanovisku k rozpočtu.
K návrhu sa vyjadrili aj predstavitelia miest a obcí, ktorý ho bez pripomienok odporúčajú na ďalšie legislatívne konanie. Združenie miest a obcí totiž tvrdí, že oproti predchádzajúcim rokom sa v rozpočte znižuje miera rizík v hospodárení samospráv. Pozitívom je podľa združenia najmä zvýšenie vlastných príjmov z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, ktorý bude po novom v plnej miere príjmom samospráv.
Hospodárska a sociálna rada sa nezhodla na jednotnej podpore návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. K návrhu mala totiž pripomienky Republiková únia zamestnávateľov SR (RÚZ). Ako na brífingu po rokovaní rady uviedol viceprezident RÚZ Ľuboš Sirota, snaha pohnúť s nákladmi sa v aktuálnom návrhu nenachádza.
“Máme pocit, že bolo v tomto návrhu príliš málo opatrení, ak vôbec nejaké, ktoré by sa naozaj zameriavali okrem zvyšovania príjmov aj na šetrenie,“ povedal Sirota. Počet zamestnancov vo verejnej správe totiž podľa neho stále rastie.
Podľa Sirotu sa premrháva ideálna príležitosť, ktorú Slovensko má, a to sú podľa neho roky 2015 a 2016, kedy je viacero pozitívnych faktorov. “Masívne rastú daňové a odvodové príjmy, príjmy od právnických osôb, máme takmer nulovú infláciu. To znamená, že potreba navyšovania valorizácie dôchodkov, prípadne všetkých príspevkov do sociálnej inklúzie, sú relatívne malé. Tých objektívnych faktorov, prečo dnes môžeme hovoriť o konsolidácii, je relatívne veľa,“ skonštatoval Sirota.