Predvolebné prieskumy hovoria o veľmi tesnom výsledku. Rovnocennú šancu na víťazstvo má Tsiprasova ľavicová radikálna strana Syriza, ako aj stredopravá strana Nová demokracia na čele s Vangelisom Meimarakisom. Ani jeden líder však zrejme nebude môcť po voľbách zostaviť vládu sám, pretože nedosiahne nadpolovičnú väčšinu v 300-člennom parlamente.
Trhy na víkendové voľby zatiaľ nereagovali, keďže dohoda o záchrannom programe bola schválená a odvrátila nateraz bankrot krajiny. Niektorí ekonómovia sa však obávajú, že voľby môže ovplyvniť aj súčasná utečenecká kríza, lebo Grécko má s migrantmi vážne problémy. Migrácia môže ešte v poslednej chvíli zamiešať karty.
Za vlády Tsiprasa, ktorý sa dostal k moci najmä vďaka tvrdému odmietaniu úsporných opatrení, bolo Grécko najbližšie k opusteniu eura vo svojej histórii. Nakoniec však po mesiacoch zdĺhavých rokovaní s medzinárodnými veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia pozn. red.) Tsipras ustúpil a výmenou za 86 miliárd eur na najbližšie tri roky postupne zavádza reformy v krajine.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka: Grécke blato a kaluž
Jeho správanie však počas desiatok rokovaní v Bruseli nevedeli európski politickí partneri predvídať. Išlo o nevyspytateľné kroky v podobe zasielania „pracovných“ verzií reforiem do Bruselu, ktoré neskôr z rokovaní sťahoval, náhle odchody uprostred vyjednávaní či nečakaný krok, keď tesne pred uzatvorením dohody s veriteľmi vyhlásil v poslednej chvíli referendum o prijatí ďalších úsporných opatrení v krajine.
To všetko vyvolávalo v Európe a na trhoch vážne otrasy. Od januára tohto roka sa začalo hovoriť o tom, že Grécko bude zrejme prvou krajinou, ktorá opustí eurozónu.
Vzbúrenci rozhodli
Dôvodom, prečo Tsipras zvolal predčasné parlamentné voľby, je strata parlamentnej väčšiny, keď takmer tretina jeho poslancov z vládnej strany Syriza odmietla reformné plány v krajine, ako bol rast spotrebných daní či predlžovanie veku odchodu do penzie.
Išlo o nepopulárne kroky, ale bez nich by krajina žila ďalej na dlh. Krajne ľavicové jadro strany alebo aj odporcovia Bruselu, ako sa vzbúrenci v Tsiprasovej strane neoficiálne nazývajú, dokonca prešli do novozaloženej strany Ľudová jednota.
Momentálne je tam šestina Tsiprasových poslancov. Tsipras vie, že sa donekonečna nemôže spoliehať pri prijímaní zákonov na hlasy opozície. Voľby sú teda aj o očistení jeho strany od vzbúrencov a o možnom posilnení jeho postavenia.
Po oddelení extrémistického krídla však zostáva v strane stále veľa členov, ktorí zastávajú krajne ľavicové názory. Nesúhlasia napríklad s tým, aby po nedeľňajších voľbách vytvorila Syriza koalíciu so socialistickou stranou Pasok, na ktorú sa Tsipras doteraz spoliehal pri hlasovaní o nepopulárnych opatreniach v krajine.
V krajine, kde sa daňové podvody stali doslova národným športom, nezamestnanosť dosiahla úroveň 26 percent, najmä medzi mladými ľuďmi, a politikov sprevádzajú posledné roky škandály za škandálmi, je ťažké po voľbách nastoliť medzi tamojším obyvateľstvom dôveru v dobre fungujúci štát.
Posledné prieskumy hovoria o tom, že do nového parlamentu by mali pravdepodobne zasadnúť odporcovia spolupráce s Európskou úniou, neonacisti z krajne pravicového Zlatého úsvitu, komunisti a zrejme aj Ľudová jednota, ktorí hlasovali proti prijatiu nového záchranného programu.
Z parlamentu pravdepodobne vypadnú koaliční partneri formácie Syriza, Nezávislí Gréci, ktorí sa už v minulosti odpojili od Novej demokracie. Analytici sa preto obávajú toho, že budúca vláda sa javí ako veľmi nestabilná, keďže Syriza alebo aj Nová demokracia bude musieť do koalície vziať niekoľko malých strán. V každom prípade sa po voľbách očakávajú tvrdé povolebné vyjednávania.
Po voľbách prídu reformy a kontroly
Grécke predčasné voľby sa uskutočnia tesne predtým, ako do krajiny prídu na kontrolu veritelia. Tí v októbri preveria, ako sa gréckej vláde darí napĺňať reformné plány výmenou za tretí balík pomoci. Gréci ešte v auguste tohto roka dostali prvú časť z trojročného záchranného programu vo výške 13 miliárd eur. Len čo im prišli peniaze na účet, poslali na splatenie svojho dlhu 3,4 miliardy eur Európskej centrálnej banke.
Ďalšie tri miliardy by za plnenie reforiem mali Atény dostať do konca novembra a zvyšných 10 miliárd z prvého balíka pomoci pôjde do bánk. Využijú sa na stabilizáciu gréckeho bankového sektora, ktorý výrazne utrpel zavedením kapitálových kontrol v krajine.
Doteraz platí v Grécku limit na výber peňazí z účtov, a to vo výške 420 eur týždenne. Od roku 2010 poslali veritelia Grécku v dvoch balíkoch pomoci dokopy sumu 216 miliárd eur. Slovensko poslalo Aténam vo forme záruk viac ako 1,5 miliardy eur.
Tsiprasova vláda po dohode s Bruselom zvýšila DPH na vybrané potraviny z 13 na 23 percent. Ceny stúpli napríklad v prípade čerstvého a hlboko mrazeného mäsa, rýb, kávy, čaju a štiav. Rovnako zdraželi vajcia, cukor, kakao, ryža, múka a mliečne výrobky ako zmrzlina a jogurt. Drahšie sú napríklad aj hnojivá, kondómy alebo toaletný papier.
Vyššia DPH na potraviny prinesie do gréckej štátnej pokladnice do konca tohto roka dodatočných 800 miliónov eur. Vyššia DPH platí aj vo všetkých reštauráciách a baroch. Od začiatku októbra sa navyše gréckym hotelom zvýši DPH zo súčasných 6,5 na 13 percent. Zároveň sa zruší 30-percentná zľava na DPH pre grécke ostrovy vrátane obľúbených turistických destinácií ako Mykonos, Santorini, Rodos a Kos.
Zvýši sa aj vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov do roku 2022 a v tomto roku sa má začať aj s privatizáciou štátneho majetku. V najbližších troch rokoch pôjde o sumu vyše 6 miliárd eur. Krajina má privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete. Práve privatizácia bola pre predčasné voľby čiastočne pozastavená.
Privatizačný fond má byť nezávislý a bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má získať až 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Tú môžu Gréci splácať desaťročia, odhadom pôjde o 30 až 35 rokov.
Tsipras voličom tentoraz opäť prisľúbil, že sa po voľbách bude snažiť v Bruseli vyrokovať odpísanie časti gréckeho dlhu. Ten predstavuje 323 miliárd eur (177 percent hrubého domáceho produktu, pozn. red.), z čoho väčšinu dlhujú európskym vládam a medzinárodným inštitúciám. Viaceré európske krajiny vrátane Slovenska sú však proti akémukoľvek odpisu gréckeho dlhu.