Šéf nemeckej centrálnej banky Bundesbank Jens Weidmann v aktuálnom rozhovore pre Süddeutsche Zeitung povedal, že prisťahovalci predstavujú pre Nemecko šancu na ďalší hospodársky rozvoj. Populácia totiž starne a Nemecko nedokáže bez imigrantov dlhodobo udržať ekonomickú výkonnosť.
Situácia sa však začína vymykať spod kontroly. Počet žiadateľov o azyl v západnej Európe čoskoro prekoná doterajší vrchol migrácie z roku 1990 vyplývajúcej z násilného rozpadu Juhoslávie.
Odborníci sa obávajú, že v dôsledku narastajúceho počtu migrantov vzrastie popularita nacionalistických a populistických politických strán, ktoré často ponúkajú radikálne, ale v skutočnosti nereálne riešenia. Do úzadia by sa potom mohli dostať reformy potrebné na znižovanie dlhov, daní, rast zamestnanosti či stabilitu budúcich dôchodkov.
Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's najnovšie tvrdí, že z dôvodu pomalých postupov pri riešení utečeneckej krízy môže v najbližšom čase dôjsť k znižovaniu ratingov pre jednotlivé krajiny. Aj keď je podľa analytikov agentúry nepravdepodobné, že príchod utečencov do únie výrazne oslabí hospodárstvo a rozpočty krajín, riziká sú okrem bezpečnostných najmä politické a následne aj ekonomické.
Ak by ratingové agentúry znížili hodnotenia krajín, znamenalo by to menej pracovných miest, pomalší rast platov či drahšie pôžičky. Migrácia je preto výzva pre tradičné politické strany, aby našli vhodné riešenia. Politici sa zatiaľ migráciu snažia obmedziť rozhodnutiami o kontrolách na hraniciach.
„Rozhodovanie politikov v utečeneckej otázke je to, čo najviac zaváži v ďalšom vývoji. Národné záujmy jednotlivých štátov môžu byť prekážkou, ktorá obmedzuje dosiahnutie rýchlej a kolektívnej reakcie. To by mohlo ovplyvniť ratingy štátov EÚ a možnú ďalšiu finančnú krízu. Mohlo by to taktiež viesť k väčšej podpore populistických, dokonca až xenofóbnych strán, ktoré odmietajú pokračovanie v reformách,“ povedal analytik Standard & Poor's Moritz Kraemer.
Migranti rozpočty nezaťažia
Podľa agentúry by príchod migrantov do Európy nemal z dlhodobého hľadiska ohroziť rozpočtové ciele a deficity jednotlivých krajín, i keď z krátkodobého pohľadu to štáty vo zvýšených výdavkoch pocítia. Ako príklad uvádzajú Nemecko, ktoré v budúcom roku vynaloží na utečencov viac ako 6 miliárd eur, čo predstavuje asi 2 percentá jeho celkových výdavkov, teda len 0,2 percenta hrubého domáceho produktu krajiny.
Tento rok by malo do Nemecka prísť okolo 800-tisíc nových migrantov, čo je štvornásobok oproti roku 2014. Nemecko však len za vlaňajšok na sociálnych dávkach vyplatilo prisťahovalcom 2,4 miliardy eur. „Vlády budú musieť tieto výdavky vykryť škrtmi v iných zložkách štátneho rozpočtu na celoštátnej alebo miestnej úrovni,“ dodávajú analytici.
Krajina však migrantov potrebuje, keďže podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR bude nasledujúce roky zápasiť s negatívnymi dosahmi starnúcej populácie. Štúdia v prípade Nemecka hovorí, že bude rásť, ale iné rýchlejšie rastúce krajiny ho v 15-ročnom horizonte predbehnú vo veľkosti hrubého domáceho produktu, okrem iného aj pre lepší demografický vývoj a posilňovanie sa lokálnych mien oproti euru.
Pre Nemecko pritom bola napríklad v 60. až 70. rokoch vlna nevzdelaných tureckých imigrantov veľmi prospešná. Krajina trpela nedostatkom pracovnej sily. Zvlášť chýbali ľudia, ktorí by vykonávali jednoduchú manuálnu prácu. Preto Nemci začali tureckých imigrantov aktívne pozývať do krajiny, čo výrazne prispelo k ekonomickému boomu a spamätaniu sa z dôsledkov druhej svetovej vojny.
„Z dlhodobého hľadiska je nárast nákladov na migrantov nepravdepodobný. Žiadosti väčšiny z balkánskych žiadateľov budú pravdepodobne zamietnuté a žiadosti prevažne zo Sýrie, z Iraku, Eritrey a Afganistanu budú prijaté, pričom azylanti onedlho vstúpia na trh práce,“ opisujú v najnovšej analýze analytici agentúry Standard & Poor's. V tom prípade budú pre jednotlivé rozpočty prínosom, keďže budú odvádzať dane a odvody, tvrdia analytici.
Blíži sa maratón volieb
Najväčší problém vidia analytici v tom, že súčasnú utečeneckú krízu využívajú vo svoj prospech rôzne radikálne populistické strany. Nedôvera v tradičné politické strany sa hromadí u európskych voličov už dlhodobo a práve v roku, ktorý sa dá na európskej úrovni nazvať „supervolebným“.
Po januárových predčasných parlamentných voľbách v Grécku, kde sa k moci dostala radikálna ľavicová strana Syriza, a na budúci týždeň sa voľby v Grécku zopakujú opäť, nasledujú októbrové parlamentné voľby v Portugalsku a voľby v Španielsku do snemovne a senátu 20. decembra.
„Únia začína smerovať k nacionalizmu, čo sa absolútne prieči samotnej filozofii, prečo jednotné spoločenstvo štátov vôbec vzniklo. Napriek slabinám, ktoré únia má, myslím teraz na nezodpovednú hospodársku politiku, ktorú v minulých rokoch nikto neustrážil, tak priniesla mier a relatívnu ekonomickú stabilitu na európskom kontinente za posledných takmer 60 rokov.
Návrat k nacionalistickému nepriateľstvu, ktoré charakterizovalo obdobie pred koncom druhej svetovej vojny, by bol katastrofou pre budúcnosť Európy. V dobe globalizácie môžu práve ekonomiky štátov európskej dvadsaťosmičky ťažiť z jednotného integrovaného trhu,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.
K jeho názoru sa pridávajú viacerí ekonómovia, ktorí vidia pre Európu potenciálne najväčšie riziko v nacionalizme a v populizme.
„Ak sa pozrieme na vývoj preferencií strán ako Národný front Marine Le Penovej, nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko a napríklad aj Novej demokracie, ich popularita rastie. Dôvodov je viacero, spoločným menovateľom sú však problémy v eurozóne, grécka kríza a rastúci počet utečencov zo subsaharskej Afriky,“ tvrdia analytici Trim Broker.
Či už dlhová v Európe, alebo utečenecká kríza nemajú jednoduché riešenie, sú však tematicky veľmi zaujímavé pre populistov. „Le Penová dokonca povedala o Nemecku, že prijíma utečencov, pretože potrebuje otrokov. Navyše ani v jednej téme neexistuje v Európe zhoda a súčasné štruktúry a riešenia sa zdajú byť nedostačujúce, nová pôžička Grécku problém odložila,“ hodnotí Trim Broker.
O náraste extrémizmu v EÚ sa hovorí od začiatku dlhovej krízy. Spojenie vysokej nezamestnanosti hlavne u mladých, prílevu nelegálnych imigrantov a pomalý ekonomický rast sú dobrým predpokladom na rast preferencií európskych populistov aj do budúcna.