Všetci svätí žehnali vinici vo Sv. Petre

Chuť obyvateľov Slovenska sa mení, pretože väčšina ovocia je z dovozu. Aj toho, ktoré si krajina kedysi dopestovala sama. Ľudia už nevedia, ako chutia vinohradnícke broskyne, bystrické slivky, hrušky, jablká či stolové hrozno. Na vzhľad si kupujú bezchybný tovar, ale jeho chuť je neraz mdlá. Pritom Slovensko má jedinečné ovocinárske aj vinohradnícke lokality, ktoré sú minimálne v sezóne schopné zásobovať ľudí ovocím špičkovej kvality.

, 05.09.2015 13:00
vinica, vinár, pestovateľ, Foto: ,
Svätopeterský ovocinár a vinohradník Viliam Zsidek.
debata (2)

Pár kilometrov na severovýchod od Komárna sa vo Svätom Petre dvíha piesočnato-hlinitý hrebeň, na ktorom oddávna miestni gazdovia pestovali vinič. Na konci vinohradov rástli čerešne, marhule, broskyne a, pravdaže, univerzálne slivky, ovocie, ktoré milovali deti, pretože si na nich pomaškrtili najprv za čerstva, potom ich mamky kŕmili slivkovými guľami a koláčmi. V každej komore boli sušené slivky odložené na zimu, poháre s kompótom, lekvárom, a našli sa aj fľaše slivovice.

A dnes? Vo Svätom Petre slivky stále rastú, práve tak ako aj ostatné druhy ovocia, akurát že gazdiné oň už nestoja, ba ani domáci obchodníci. Všetko ovocie, ktoré na Holom vrchu dopestuje jeden z najlepších slovenských ovocinárov Viliam Zsidek, putuje zväčša do dvoch slovenských konzervární alebo si poň dobehne istá česko-moravská firma.

Vedzte, čo jete

Ešte pred desiatimi rokmi pritom malí slovenskí obchodníci išli Zsidekovi vylomiť bránu na sade, len aby sa im ušli čerstvo naoberané marhule, broskyne či slivky. Dnes má Zsidek ešte bohatší ovocný repertoár ako v minulosti. Sortiment doplnil o slovenské novošľachtence stolového hrozna z dielne šľachtiteľov Korpásovcov. Pre šikovných obchodníkov, ktorí by chceli zásobovať regionálne trhoviská, sa tu formuje unikátna ponuka.

Viliam Zsidek polovicu svojej ovocinárskej kariéry odslúžil v miestnom družstve. Na starosti mal 140-hektárový vinohrad, ktorý bol experimentálnou bázou vtedy ešte činorodého Komplexného výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho. Zsidek ako prvý v Československu odskúšal kvapôčkovú závlahu vo vinohradoch. Darilo sa mu. Po revolúcii si trúfol súkromne hospodáriť. Dnes má 32-hektárový sad a premýšľa, ako ďalej.

"Spočiatku sa všetko zdalo jednoduché. V 90. rokoch bol úžasný dopyt po broskyniach. Každé dva roky sme rozšírili pestovateľskú plochu o päť hektárov. Ale potom ovládli trh obchodné reťazce a naše sady akoby pošibal mráz. Odrazu nikto nechcel slovenské ovocie, pretože supermarkety zlákali ľudí na lacné akciové broskyne zo Španielska a z Talianska,“ rekapituluje svoj podnikateľský príbeh Viliam Zsidek.

Slováci v priebehu posledného pol druha desaťročia zmenili životný štýl. Mladé mamičky už nechcú leto tráviť pri zaváraní kompótov, všetko majú predsa v obchodoch. Najprv si pochvaľovali ponuku, ale až keď ju porovnali s ovocím, ktoré si kúpili na dovolenkách v Rakúsku či Taliansku, zistili, že doma konzumujú druhú triedu. A hľa, konečne sa spotrebiteľom otvárajú oči a začínajú vyhľadávať kvalitnejšie ovocie. Také, ako napríklad produkuje Viliam Zsidek.

Šéf ovocinárskej únie Marián Varga je presvedčený, že budúcnosťou slovenských ovocinárov sa môžu stať regionálne trhy. Takúto víziu má aj Viliam Zsidek. „Konečne máme po pozemkových úpravách v sade scelenú pôdu, ktorá patrí našej rodine. Stromy nie sú pšenica, rastú na jednom stanovišti roky, ovocinár potrebuje istotu, že ho nikto nevydurí po skončení nájomnej zmluvy zo sadu, ktorý roky poctivo budoval,“ vraví Zsidek.

Obe Zsidekove deti dcéra Annamaria a syn Szilárd sú poľnohospodárski inžinieri. Práve oni by mohli splniť otcov sen o klimatizovanom sklade, baličke ovocia, sušiarni a napokon vlastnej predajni. Splní sa? Nuž, všetko bude závisieť od toho, či prejde projekt, či reči o podpore schopných domácich pestovateľov podporí štát dotáciami, ako sľuboval.

Unikátne stolové odrody viniča

Zsidek má ešte jedno tromfové eso v rukáve. Sú ním spomínané stolové odrody viniča. Práve na Holom vrchu odskúšavajú otec a syn Korpásovci, obaja Ondrejovia, bezmála sto novošľachtencov stolového hrozna. Je to unikátna ampelografická zbierka najnádejnejšieho a najvýkonnejšieho biologického materiálu pripraveného do slovenských prírodných podmienok. Korpásovci vyšľachtili odrody, ktoré sú syntézou toho najlepšieho, čo dnes ponúka západná aj východná vetva šľachtiteľskej tvorby.

Ondrej Korpás, čochvíľa sedemdesiatnik, si nestavia vzdušné zámky. Ešte pred pár rokmi tvrdil, že územie v trojuholníku medzi Komárnom, Štúrovom a Novými Zámkami by bolo schopné zásobiť celé bývalé Československo hroznom, teraz aj vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov, pestovateľskú skúsenosť a najmä obchodnú prax veľkých potravinárskych sietí vidí príležitosť na rozšírenie nových stolových odrôd viniča skôr u menších pestovateľov a u záhradkárov. "Jedno je potenciál územia a druhé reálne možnosti a chuť samotných pestovateľov,“ vraví Ondrej Korpás. Pripomína, že stolový vinič je na pestovanie náročnejší, už len preto, že toto hrozno predáva vzhľad strapca. Korpás však domyslel všetko do detailu. Zdokonalil tzv. ypsilonové vedenie stolového viniča, ktoré umožňuje dokonalé vyzretie strapcov hrozna. Tie sú kryté listami letorastov pred slnečným úpekom a zároveň majú dosť svetla, aby sa bobule dobre vyfarbili.

Korpásovci skúšajú obrovský počet novošľachtencov. Pointa spočíva v rôznorodosti pôdno-klimatických podmienok Slovenska. Zohľadňujú spotrebiteľský ideál hrozna, ktorý Ondrej Korpás mladší opísal ako strapec s hmotnosťou okolo pol kilogramu, s bezsemennými bobuľami. A chuť, nuž tá môže byť neutrálna, takú obľubujú Nemci, muškátová, tú zasa najviac zbožňujú Taliani, alebo môže byť hrozno aromatické. Farebnosť – nech sa páči, biele, modré, alebo ružové, červené a medzi týmito hlavnými farbami rôzne odtiene vrátane žltej, zelenej. Slovensko je na samom severnom okraji pestovania viniča v Európe. Toto leto akoby síce presviedčalo o opaku, ale šľachtitelia musia rátať so všetkými extrémnymi prejavmi počasia. V krvi novošľachtencov preto koluje napríklad aj ruská odroda Talizman, ktorá má odolnosť po divorastúcom amurskom viniči. Majú však aj ušľachtilé vlastnosti kaukazských a stredoázijských odrôd milujúcich horúce slnko.

Korpásovci rozvíjajú tak praktický, ako aj estetický prvok v stolovom hrozne. "Kupujeme očami, ale slasť prežívame v ústach a napokon tá završuje labužnícky zážitok z hrozna,“ podotýka mladší z rodinného tandemu.

Slovensko túži po sebestačnosti v potravinách. Priam hriešne sa nám váľa pod nohami. Stačilo by sa po ňu zohnúť. Čo by Holanďania dali za taký repertoár rôznorodosti pôd a mikroklimatických území. Nič nám nechýba, veď máme aj odrody ušité na mieru územia. Nie sú fatamorgánou, ale skutočným rajským ovocím, stačí zasadiť, dopestovať a odtrhnúť. Slivky či hrozno, jablká či hrušky nie sú kráskami pre oko, ale sú šťavnaté, kypí v nich život, rozvoniava z nich naša krajina.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #vinica #ovocie #domáca produkcia #hozno
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy