Jednopercentné zvýšenie plochy vinohradov je lepšie ako nijaké. Tak hodnotia zákon vinohradníci, podľa ktorých Slovensko tak ako ostatné členské štáty dáva do súladu svoju legislatívu s aktuálnym nariadením Európskej komisie. Podľa predsedu Zväzu slovenských vinohradníkov Igora Mancela by Slovensko potrebovalo veľkú novelu zákona. Tá však, ako povedal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, bude reálna až po budúcoročných voľbách.
Novela v zásade nemení pomer síl na európskej vinárskej šachovnici, skôr iba potvrdzuje aktuálny stav. Myslí si to výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Jednopercentný prírastok nových vinohradov totiž znamená, že kým Slovensko môže ročne vysadiť vinič na ploche 180 hektárov, Španielsko až na výmere 10-tisíc hektárov. Najväčšia vinárska krajina Európy totiž obrába vinič na ploche 1 milión hektárov, kým Slovensko eviduje vinič na 18046 hektároch.
Podľa Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej je teraz dôležité využiť rezervu výsadbových práv, ktorá vznikla v uplynulých rokoch. Bolo by dobré, keby ju rezort pôdohospodárstva do konca roka rozpustil medzi vinohradníkov a vinárov, ktorí majú záujem vysádzať vinič, čím by krajina mohla zvýšiť produkciu vína. Vinári majú prísľub, že ministerstvo im vyjde v ústrety.
Slovensko bolo kedysi exportérom vína, keď zásobovalo svojou produkciou predovšetkým susednú Českú republiku. Tieto časy sú však minulosťou, sebestačnosť krajiny meraná podielom predaného slovenského vína v slovenských obchodných reťazcoch je na úrovni 62 percent.
Verejnosť vníma slovenské víno cez prizmu úspechov, ktoré v posledných rokoch dosiahli vinári na medzinárodných súťažiach vína. Domáca surovinová základňa sa však z roka na rok stenčuje a Igor Mancel varuje, že zakrátko mnohé zmodernizované vinárske podniky nebudú mať dosť slovenského hrozna.
"Nesmieme sa dostať do situácie, aby sme stratili čo len jeden štvorcový meter výsadbových práv, ale skutočný problém slovenského vinohradníctva je v ekonomike a ešte viac vo vzťahu ľudí k pôde,“ myslí si šéf vinohradníckeho zväz Igor Mancel.
Najväčšou bariérou pri výsadbe nových vinohradov sú totiž vlastníci pôdy, ktorí najmä v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti rátajú, že premenia vinohrady na stavebné pozemky. Neradi uzatvárajú nájomné zmluvy na dlhšie obdobie, a keď chcú pozemok predať, tak si pýtajú sumu ako za stavebnú parcelu.
Niekde nečakajú ani na rozhodnutie úradov a rovno začnú stavať domy vo vinohradoch. Nedávno zastupiteľstvo mestskej časti v Rači rozhodlo, že dá zbúrať čierne stavby vo vinohrade. Možno tento prvý exemplárny trest pristaví snahy premieňať najcennejšie vinohradnícke polohy na vilové územia. Tie už nikdy nebudú rodiť víno a krajina raz a navždy stratí svoj pôvodný vinohradnícky charakter.
Igor Mancel si myslí, že je dôležité, aby ľudia na Slovensku vedeli, že tam, kde vždy bolo vinohradnícke územie, ním zostane aj v budúcnosti. Víno sa na Slovensku stalo moderným spoločenským nápojom, ale tomu nezodpovedá postavenie vinohradníkov. Aj preto ho treba zo zákona posilniť. Aktuálna novela bola len prvým krokom, po ňom by mali nasledovať ďalšie, posilňujúce výrobu kvalitného muštového aj stolového hrozna na Slovensku.