Pribrzďovanie rastu najľudnatejšieho štátu sveta znepokojilo v pondelok investorov natoľko, že na čínskom akciovom trhu vyvolali paniku. Čínsky akciový trh tak zasiahol v pondelok najväčší denný pokles od vypuknutia finančnej krízy a so sebou stiahol finančné trhy po celom svete.
„Všetky hlavné ázijské trhy poklesli. Čínske akcie boli na najnižšej úrovni od roku 2007. Akciový index Shanghai Composite klesol v pondelok až o deväť percent. Japonské akcie zažili najväčší päťdňový pád od následkov zemetrasenia v roku 2011. Všetkých 33 priemyselných skupín bolo nižšie najmenej o 3,6 percenta,“ povedal Lakshmi Thuram z obchodnej pobočky Saxo Bank v Singapure.
Panika sa preliala aj na európske akciové trhy, ktoré v pondelok zaznamenávali straty v rozmedzí 3,8 až 4,5 percenta. Paneurópsky index FTSEurofirst 300 na konci obchodovania strácal 5,4 percenta. Nedarilo sa ani burzám v Spojených štátoch amerických, kde sa straty hlavných akciových indexov pohybovali v rozmedzí 2,42 až 3,06 percenta.
Dôvodom, prečo sa čínska ekonomika oslabuje, je prechod na západný model. Inými slovami, Čína sa pokúša preorientovať z vývoznej ekonomiky na hospodárstvo, v ktorom má väčší podiel domáca spotreba. Krajina sa totiž nemôže donekonečna spoliehať na vysoké rasty dosahované vývozom lacného čínskeho tovaru. Vďaka vyššej robotizácií totiž čoraz viac firiem začína lacno vyrábať aj v Spojených štátoch amerických a Európskej únii. Pre Čínu je tak budúcnosťou ekonomický rast postavený na spotrebe vlastných obyvateľov podobne ako je to v Spojených štátoch amerických.
Čínska vláda sa rozhodla uvoľniť na záchranu prepadávajúcich sa búrz 400 miliárd dolárov. Zároveň zakázala predaj akcií veľkým investorom a prikázala tieto cenné papiere, naopak, nakupovať niektorým štátnym podnikom.
Svetové burzy pritom ešte v piatok minulý týždeň zažili najvýraznejšie straty v tomto roku. Spôsobila to správa, podľa ktorej aktivita v čínskom spracovateľskom priemysle klesla za august najprudším tempom za šesť a pol roka. To medzi investormi prehĺbilo obavy z ďalšieho spomaľovania rastu druhej najväčšej svetovej ekonomiky, ktorá môže mať negatívny dosah na zvyšok sveta. Ako poznamenávajú ekonómovia, aktuálne sa investori neobávajú vyhrotenia situácie v Grécku, ale všetka pozornosť smeruje na zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky Číny.
Čínska vláda počíta v tomto roku so zvýšením hrubého domáceho produktu o sedem percent. To by bol však najpomalší rast čínskej ekonomiky za 25 rokov. Aj rok 2014 bol pre Peking pomerne ťažký. Vláda si vlani stanovila cieľ rastu na úrovni 7,5 percenta. V roku 2014 druhá najväčšia svetová ekonomika nakoniec vzrástla o niečo menej, keď sa HDP zvýšil o 7,4 percenta. To bol najnižší rast od roku 1990.
Dôvod na paniku vraj nie je
Oslabovanie čínskej ekonomiky a pondelkový prudký prepad na čínskych akciových trhoch, ktorý zasiahol finančné trhy po celom svete, by podľa európskych politikov nemal predstavovať hrozbu v podobe ekonomickej recesie.
„Som si tým istý, napriek tomu si nemyslím, že môžeme byť nedotknutí dianím v Číne. Nemyslím si však, že by to mohlo v Európe spôsobiť okamžité vážne problémy,“ vyjadril sa v pondelok britský minister financií George Osborne.
Nemecko pre spomalenie čínskeho hospodárstva predpokladá len obmedzené dosahy na domácu ekonomiku. Vývoz do Číny je pre Nemecko dôležitý, ale predstavuje len 6,6 percenta. Najväčšia ekonomika eurozóny vyváža hlavne do Európskej únie.
„Aktuálny masívny výpredaj na globálnych akciových a komoditných trhoch je reakciou na prehnané obavy investorov zo spomalenia čínskej ekonomiky. Ostatné predstihové ukazovatele naznačujú, že spomalenie čínskej ekonomiky by mohlo byť výraznejšie, ako sa očakávalo. Stále si však myslíme, že miestne autority majú situáciu pod kontrolou. Čínska centrálna banka už uvoľnila menovú politiku cez niekoľkonásobné zníženie povinných minimálnych rezerv komerčných bánk, pričom znížila aj základnú úrokovú sadzbu,“ konštatuje analytik J&T banky Stanislav Pánis. Ako dodáva, Čína príde s ďalšími opatreniami, ktoré by spolu s oslabením kurzu jüanu mali stabilizovať hospodársky rast okolo cieľovej, 7-percentnej hranice.
„Je absolútne predčasné a neopodstatnené hovoriť o kríze v Číne. Jej ekonomike nehrozí voľný pád a predpokladáme, že by sa mala stabilizovať, čo sa v tomto prípade rovná pomalšiemu rastu. Pomalší rast Číny však zasiahne najmä európskych exportérov s veľkou expozíciou voči tomuto trhu. Celkovo by však slabosť Číny mohla byť kompenzovaná z krátkodobého hľadiska oživovaním domáceho dopytu v Európe,“ doplnil Pánis.
Ceny ropy prudko padajú
Oslabená čínska ekonomika a pondelňajší prepad čínskych akciových trhov zrážajú ku dnu aj ceny ropy. Tie v pondelok zostúpili na nové šesťapolročné minimá a výrazne sa prepadávali už od minulého týždňa. Ropný trh totiž čelí obave, že menej výkonná čínska ekonomika spôsobí slabší dopyt po čiernom zlate, ktorého je aktuálne na trhu prebytok.
Cena ropy Brent sa v pondelok predpoludním dokonca dostala k hranici 43 dolárov za barel, čo bola jej najnižšia hodnota od marca roku 2009. Ceny ropy od júna klesli zhruba o tretinu. Nadol ich zráža rastúci previs ponuky nad dopytom a rekordne vysoká úroveň zásob. Ropný kartel OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.) na čele so Saudskou Arábiou na pokles cien nereaguje znížením ťažby, ale, naopak, ťažbou na rekordnej úrovni, aby bránil svoj podiel na trhu pred náporom prudko zvýšenej produkcie z bridlicových ložísk v USA.
„Aj keď sa OPEC bráni svojmu stále sa znižujúcemu podielu na celosvetovej produkcii kvôli zvyšujúcemu sa podielu alternatívnych a drahších ťažobných spôsobov, tak s politikou vyrovnaných rozpočtov krajín OPEC sa aktuálne nízke ceny ropy veľmi nezlučujú, a preto je veľmi pravdepodobné obmedzenie ťažby zo strany OPEC-u už v strednodobom horizonte. Rovnako tak i ďalší prípadný pokles by nemal byť tak dramatický s prihliadnutím na fakt, že priemerný náklad na ťažbu v týchto štátoch je 27 dolárov za barel ropy Brent,“ povedal makroekonóm spoločnosti Colosseum František Bostl.
Prebytok dennej produkcie ropy je aktuálne na šesťročných maximách, a to na dvoch miliónoch barelov denne. Rast spotreby ropy, ktorá mala podľa pôvodných odhadov v tomto roku vzrásť o milión barelov za deň, sa spomaľuje od roku 2011. Súvisí to so spomalením ekonomického rastu, ktorý sa však podľa odhadov Medzinárodného menového fondu bude v tomto roku celosvetovo pohybovať na úrovni okolo 3,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Nízka cena ropy by sa však podľa poradenskej firmy Wood Mackenzie mala udržať najbližšie štyri roky. Ceny čierneho zlata by sa pritom mali pohybovať na úrovni približne 50 dolárov za barel. Svetové ceny ropy sa od vlaňajška pre prebytok suroviny na trhu znížili o viac ako polovicu. Podobná situácia nastala aj v roku 1986, keď sa Saudská Arábia rozhodla zaplaviť trh s ropou. Po následnom 70-percentnom poklese ceny v priebehu šiestich mesiacov trvalo päť rokov, kým sa trh spamätal a ceny sa dostali na pôvodnú úroveň.
Na nízku cenu ropy budú tlačiť aj zrušené sankcie voči Iránu, ktoré sa na trhu prejavia už začiatkom roka 2016. Odvtedy bude môcť Irán vyvážať svoju lacnú ropu na svetové trhy bez obmedzení a ešte viac zvýši jej terajší prebytok.