Daňový bič formou verejného tlaku udrel na malé ryby v podobe živnostníkov. Drobní podnikatelia plánujú brániť svoje dobré meno na súde.
Denník Pravda oslovil jednu z dotknutých spoločností, jej majiteľ sa vyjadril iba pod podmienkou nezverejnenia svojho mena. Vinu pripisuje svojej predavačke, ktorá podľa neho nevydávala zákazníkom bločky, a to poza jeho chrbát.
„Zrejme si chcela uliať niečo pre seba a teraz mám za to problémy ja. Podobný problém sa mi stal aj pri prevádzkovaní bufetu v Patinciach, kedy tiež zamestnanec bez môjho vedomia nevydával bločky a teraz sa s ním preto súdim,“ povedal. Podľa neho by štát mal zobrať do úvahy, či ide o svojvoľné zlyhanie zamestnanca, ktorý sa nevydaním bločku snaží obrať nielen štát, ale aj majiteľa, alebo organizovaný daňový podvod.
Aj ďalší majiteľ firmy má svoje vysvetlenie. Za nevydávaním bločkov vidí snahu o odstavenie konkurencie. „Prevádzkar konkurenčného pohostinstva si ku mne nasadí svojho človeka a povie mu, nech nevydáva bločky. Potom sám zavolá daňovú kontrolu a ja kvôli tomu musím zavrieť svoju prevádzku,“ uviedol. Finančná správa argumentuje zodpovednosťou podnikateľov za svoje podniky. Na Slovensku totiž práve reštaurácie s obľubou nevydávajú ľuďom účtenky. „Najvyššie krátenie tržby, takmer 641-tisíc eur, sme zaznamenali vo dvoch bratislavských prevádzkach,“ priblížila Patrícia Macíková, hovorkyňa Finančnej správy.
Štát na nezaplatenej DPH každý rok príde o viac ako miliardu eur. Najväčšie úniky vznikajú v rámci tzv. karuselových podvodov realizovaných obchodovaním medzi spriaznenými firmami. Štát totiž podnikom spätne vracia zaplatenú daň z pridanej hodnoty a z celého obchodného reťazca sa DPH nevráti len obchodníkovi predávajúcemu priamo konečnému spotrebiteľovi. Napríklad pri mrazenom kurati štát z celého reťazca firiem podieľajúcich sa na predaji mäsa nevráti DPH len hypermarketu. Ten totiž ako jediný predá kura konečnému zákazníkovi. Podvody vznikajú tak, že firmy si medzi sebou fakturujú neexistujúci tovar alebo manipulujú s cenou výrobku.