Svetové ceny ropy sa od vlaňajška pre prebytok suroviny na trhu znížili viac ako o polovicu. Podobná situácia nastala aj v roku 1986, keď sa Saudská Arábia rozhodla zaplaviť trh s ropou. Po následnom 70-percentnom poklese ceny v priebehu šesť mesiacov trvalo päť rokov, kým sa trh spamätal a ceny sa dostali na pôvodnú úroveň. Ropa tento týždeň padla na šesťmesačné minimá a dosiahla úroveň približne 49 dolárov za barel.
Lacná ropa aktuálne zráža na kolená veľké ropné spoločnosti. Zasiahla napríklad hospodárske výsledky najväčšej ropnej spoločnosti Royal Dutch Shell. Spoločnosť obmedzila investičný rozpočet o pätinu na 30 miliárd dolárov. Najbližšie tri roky chce znížiť investície o ďalších zhruba 15 miliárd dolárov. Zo zhruba 94– tisíc ľudí, ktorých zamestnáva po celom svete, prepustí len tento rok okolo 6,5 tisíca zamestnancov.
Pokles ziskov ohlásil aj americký ropný gigant Exxon Mobil. Firma je najväčšou verejne obchodovanou ropnou spoločnosťou na svete. Celkovo ropné koncerny vo svete zrušili alebo odložili na neurčito 46 veľkých projektov v ťažbe ropy a zemného plynu s celkovými zásobami paliva v objeme 20 miliárd barelov. Spoločnosti tak od polovice minulého roka vďaka tomu ušetrili spolu 200 miliárd dolárov.
Nízke ceny držia v rukách Arabi
Globálna ťažba ropy stále prevyšuje spotrebu a OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.), resp. jeho najväčší producent Saudská Arábia, odmieta objem ťažby znížiť. Krajina chce týmto krokom udržať cenu na nízkej úrovni a zlikvidovať tak amerických producentov bridlicovej ropy, vďaka ktorým došlo na trhu k dlhodobému previsu ponuky.
Ťažba ropy v členských krajinách kartelu OPEC v júli stúpla na sedemročné maximum nad 32 miliónov barelov denne. Previs ponuky by sa mal v najbližších mesiacoch ešte zvýšiť, pretože po zrušení západných sankcií by na trh mali doraziť dodávky iránskej ropy.
"Od ropných šokov v roku 1973 si svet zvykal na stále rastúcu cenu tejto komodity. Jediným významným obdobím, keď sa ceny ropy vyvíjali výraznejšie opačným smerom, bola ekonomická kríza v rokoch 2007– 2009, keď sa cena ropy prepadala o desiatky percent, " komentuje vývoj makroekonóm spoločnosti Colosseum František Bostl.
„Situácia na trhu s ropou, ktorej čelím dnes, je iná v tom, že nemá veľa spoločných znakov so situáciou pred siedmimi rokmi. Viac ako kedykoľvek predtým totiž situáciu na trhu ovplyvňujú lobisti, kartelové dohody a politici, čím sa cena ropy dostáva do len ťažko pochopiteľného a netransparentného útlaku,“ doplnil Bostl.
Paralela so 70. rokmi
Súčasná situácia je podobná tej z minulého storočia. Ceny ropy sa v sedemdesiatych rokoch zvýšili natoľko, že stimulovali investície a rýchly rozvoj ťažby v Severnom mori a na Aljaške. Keď začali ceny klesať, členovia OPEC nemali dosť disciplíny a situáciu musela na svoju škodu obmedzovaním produkcie korigovať Saudská Arábia. V decembri 1985 ich to prestalo baviť, otvorili kohútiky a zaplavili trh s ropou.
Trh sa z toho dlho spamätával a produkcia ešte dlho potom klesala. Mnohí producenti v USA skrachovali. Cena sa vrátila na pôvodnú úroveň až v roku 1990. Pri dnešnej cene ropy je veľká časť ťažby ropy z bridlíc stratová a americké ťažobné firmy zastavujú investície v hodnote miliárd dolárov. Napríklad Saudská Arábia má jedny z najnižších nákladov na ťažbu, ktoré predstavujú 5 dolárov za barel. Cena, pri ktorej spoločnosti dosahujú nulový zisk, sa v prípade ťažby z bridlíc v USA pohybuje na úrovni medzi 70 až 75 dolármi.
Saudská Arábia vydrží dva až tri roky predávať ropu aj pri súčasnej nižšej cene, pretože sa môže oprieť o svojich 745 miliárd dolárov rezerv. Štátny rozpočet Saudskej Arábie bol nastavený ako vyrovnaný pri cene ropy 90 až 95 dolárov za barel. Pri nákladoch ťažby na úrovni piatich dolárov bude podľa ekonómov zarábať krajina aj pri cene 10 dolárov za barel.
„Na jednej strane severoamerické firmy pozastavujú nákladnejšiu ťažbu, keďže je to pre ne nerentabilné. Na druhej strane tu máme rozvíjajúce sa ekonomiky štátov exportujúcich ropu. Vyrovnanosť vládnych rozpočtov týchto štátov závisí od peňazí z predaja ropy, a pretože ropa stratila na trhu za posledný rok viac ako 50 percent svojej ceny, tak na zaplatenie vládnych účtov sú štáty nútené produkciu zvyšovať. Takéto riešenie je dočasné, keďže už teraz mnohé štáty zisťujú, že náklady na ťažbu sú v niektorých lokalitách vyššie ako aktuálne trhové ceny,“ skonštatoval Bostl.
Ropné firmy krvácajú
Šéf britskej ropnej spoločnosti BP Bob Dudley nedávno vyhlásil, že na dlhotrvajúce nízke ceny ropy sa začala spoločnosť pripravovať už v minulom roku. Plány zahŕňajú redukciu počtu zamestnancov a zníženie investícií do ťažby v Severnom mori, ale aj inde. Z pôvodne plánovaných investícií vo výške 26 miliárd dolárov vynaloží spoločnosť niečo menej ako 20 miliárd dolárov.
V tomto smere sa už vyjadril šéf talianskej ropnej firmy Eni Claudio Descalzi, podľa ktorého ropný priemysel obmedzí pre klesajúce ceny ropy len v tomto roku kapitálové výdavky o 10 až 13 percent. Americká spoločnosť Chevron predbežne odložila svoj plán ťažiť v Beaufortovom mori na neurčito a ďalšia firma Marathon Oil znížila kapitálové výdavky na tento rok zhruba o 20 percent.
Zníženie svojich investícií na rok 2015 oznámili aj kanadské ropné spoločnosti. Od začiatku tohto roka ropný priemysel prepustil dokopy 150-tisíc zamestnancov, ďalšie desiatky tisíc by mali ubudnúť v nasledujúcich mesiacoch. Prebytok dennej produkcie je aktuálne na šesťročných maximách, a to na 2 miliónoch barelov denne.
Rast spotreby ropy, ktorá mala podľa pôvodných odhadov v tomto roku vzrásť o milión barelov za deň, sa spomaľuje od roku 2011. Súvisí to so spomalením ekonomického rastu, ktorý sa podľa odhadov Medzinárodného menového fondu bude v tomto roku celosvetovo pohybovať na úrovni okolo 3,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Ktoré štáty najviac trpia
Boj Saudskej Arábie o ovládnutie trhu s ropou ohrozuje nielen amerických bridlicových ťažiarov, ale aj napríklad najväčšieho producenta ropy na svete Rusko, ktoré pre nízke ceny ropy stráca v štátnom rozpočte miliardy eur. Rusi potrebujú cenu ropy na úrovni okolo 100 dolárov za barel, aby „uspokojili“ štátnu kasu. Ak sa však cena ropy bude držať na polovičnej úrovni, očakáva sa, že ruská ekonomika bude v recesii s prepadom HDP o takmer šesť percent v tomto roku.
Ruskú ekonomiku dusia aj sankcie uvalené Západom, ktoré sú odvetou za ruské aktivity na Ukrajine. Pre rekordný pokles cien ropy krachuje aj škótsky ropný priemysel. Škótske ropné mesto Aberdeen sa ocitlo vo vážnej kríze a hrozí, že ak v najbližšom čase nedôjde k zvýšeniu cien ropy, škótsky ropný priemysel skolabuje a už ho nič nevzkriesi. Ak bude cena ropy nižšia ako 70 dolárov za barel ešte dlhšie ako rok, budú zrušené plánované investície do škótskeho ropného priemyslu vo výške 16 miliárd libier.
Podobne je na tom aj Nórsko, kde len za vlaňajšok zaniklo 10-tisíc zo zhruba 100-tisíc pracovných miest v ropnom priemysle. V tomto roku znížia nórske ropné spoločnosti investície o 14 percent. Trhový líder, nórsky koncern Statoil, v ktorom má štát podiel 67 percent, už zastavil niektoré dôležité projekty. V roku 2016 by sa mali jeho investície znížiť o 1,3 miliardy dolárov. Tento trend by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Spoločnosť Seadrill, ktorá je kótovaná na burze v Osle a ponúka vrtné morské súpravy, rozhodla o zrušení vyplácania dividend.
Najhoršie je na tom Venezuela, pre ktorú ropa predstavuje až 95 percent exportu, a preto je pre ňu životne dôležitá. Odhaduje sa, že pri súčasnej cene ropy sa môže venezuelská ekonomika prepadnúť v tomto roku až o 4 percentá HDP, a to robí vrásky nielen vláde, ale takisto držiteľom venezuelských dlhopisov, ktoré sú úzko spojené s pohybom cien ropy.
„Jedným z veriteľov Venezuely je aj Čína, ktorá drží viac ako 45 miliárd dolárov vo venezuelských dlhopisov, čo je 25 percent ich dlhu. Spoločne s tým je aj významným investorom v oblasti infraštruktúry a ťažobného odvetvia. Číne aktuálne hrozí nízka návratnosť investovaných miliárd, ale takisto teoretický default Venezuely, pokiaľ sa cena ropy Brent dlhodobo nebude držať nad 100 až 120 dolárov za barel,“ doplnil Bostl.
Čína preto môže tlačiť na rast ceny ropy, aby pomohla návratnosti svojich investícií. Môže tak urobiť napríklad zvýšeným dopytom po rope, podobne ako urobila v druhej polovici minulého roka, keď zvýšila import ropy takmer o 27 percent na doplnenie strategických ropných zásob o 91 miliónov barelov.