Eurofondy obnovia Dunaj. Rozvoj to však neprinesie

Len jedno percento tovarov sa na Slovensku ročne prepraví pomocou lodí. Najväčšiu rieku Dunaj čakajú najbližšie investície za viac ako tri milióny eur napríklad do údržby koryta. Impulz, na základe ktorého by sa mala na prepravu viac využívať voda, to však neprinesie. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa predvlani na Slovensku prepravili tovary v objeme 179 miliónov ton, z toho 72 percent putuje po cestách a 27 percent po železnici.

27.07.2015 14:00
Dunaj Foto: ,
Údržba Dunaja je nevyhnutná pre zabezpečenie dostatočnej hĺbky plavebnej dráhy.
debata

Projekt Fairway Slovakia, ktorý pripravuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v spolupráci s Európskou úniou, má zabezpečiť splavnosť dôležitých plavebných dráh. Z európskych peňazí, ktoré únia ponúka pomocou Nástroja na prepájanie Európy (CEF), dôjde k obnove a údržbe plavebnej dráhy Dunaja. Zvýšenie splavnosti Dunaja sa však neočakáva.

„Hlavný plán obnovy a údržby plavebnej dráhy opisuje nevyhnutné akcie s cieľom dosiahnutia spoločne odsúhlasenej minimálnej plavebnej hladiny,“ uvádza hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martin Kóňa. Európska únia na tento účel Slovensku poskytne 2,7 milióna eur, čo predstavuje 85 percent financovania. Celková suma projektu predloženého ministerstvom má stáť 3,2 milióna eur.

Bude sa bagrovať, obnovia sa bóje

„Ide o prehlbovanie dna, bagrovanie koryta alebo zlepšenie plavebného znakovania, ktorým sú napríklad bóje,“ hovorí Juraj Bohunský, hovorca spoločnosti Slovenská plavba a prístavy. Zároveň dodáva, že pod pojem obnova a údržba plavebnej dráhy môže spadať aj obnova mostov. Údržba je nevyhnutná najmä preto, aby sa zabezpečila dostatočná hĺbka plavebnej dráhy a predchádzalo sa tak dopravným obmedzeniam.

Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno dodáva, že z Rakúska k nám prichádzajú desaťtisíce ton nánosov a plavebné dráhy sa postupne zanášajú. Ide najmä o bahno, štrk alebo piesok. Ich údržba a bagrovanie sú tak nevyhnutné. Získaný materiál sa následne odváža na úložisko.

V rámci Nástroja na prepájanie Európy chce únia prispieť aj na výstavbu nového cestného mosta medzi slovenským Komárnom a maďarským Komáromom. „Projekt prepojí dva vnútrozemské vodné prístavy na Dunaji a zlepší cezhraničné dopravné spojenie medzi priľahlými regiónmi Maďarska a Slovenskej republiky,“ uvádza Kóňa. Začiatok realizácie projektu, ktorý má uľahčiť pohyb tovaru a osôb medzi dvoma krajinami, je naplánovaný na rok 2016. Spoločné náklady oboch krajín na vybudovanie mosta predstavujú takmer 118 miliónov eur, z čoho únia poskytne viac ako 100 miliónov eur.

Cez Gabčíkovo loďami pol milióna ľudí ročne

Udržiavanie plavebných dráh umožňuje po vodných tokoch prepravu tovarov a osôb. Preprava tovarov sa na Slovensku podľa spoločnosti Slovenské plavby a prístavy realizuje len na rieke Dunaj. „Po Dunaji na Slovensku plavebná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy bežne prepravuje celkovo (export/import) ročne objem tovarov v rozsahu 1,2 až 1,6 milióna ton. Ide samozrejme o zahraničné prepravy, keďže vnútroštátne prepravy naša spoločnosť nerealizuje,“ uvádza Bohunský.

Štátny Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) hovorí aj o preprave na iných riekach. „Okrem Dunaja sa tovary prepravujú aj po Bodrogu a náš Slovenský vodohospodársky podnik si vozí lomový kameň z devínskeho kameňolomu po Váhu až do Kráľovej,“ uvádza Krno. Cez plavebné komory Vodného diela Gabčíkovo bolo podľa jeho slov od začiatku jeho prevádzky prepravených viac ako 137 miliónov ton tovaru. Ročne sa týmto miestom podľa SVP prepraví 5 až 6 miliónov ton rôznych tovarov.

Preprava osôb na slovenských vodných tokoch funguje len vo veľmi obmedzenej miere. „My ako Slovensko nemáme žiadnu kajutovú loď. To znamená, že nemôžeme prepravovať žiadne osoby ako cestujúcich,“ uvádza Bohunský. Na Slovensko prichádzajú po Dunaji najmä výletné lode z Rakúska.

Presná štatistika, ktorá odhalí, koľko ľudí sa po Dunaji preplaví v rámci cestovania, neexistuje. „Cez komory Vodného diela Gabčíkovo bolo od začiatku prevádzky tohto vodného diela prepravených takmer 7 miliónov osôb,“ poskytuje jednu z mála dostupných štatistík Krno. Ročne sa cez komory prepraví 400– až 500-tisíc osôb.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #Dunaj #rozvoj #preprava