Odpoveďou na grécku drámu má byť silnejšia eurozóna

Silnejšia a jednotnejšia eurozóna má byť odpoveďou na grécku drámu. Grécko sa napokon vyhlo krachu, ale niekoľko mesiacov mátalo celú Európu. Aby sa podobný scenár nezopakoval, eurozóna má mať vlastné ministerstvo financií, ktoré bude strážiť primeranosť dlhov. Pri väčšej integrácii sa budú musieť niektoré krajiny vzdať svojich kompetencií, ale bloku 19 krajín eurozóny sa má potom dariť lepšie.

, 27.07.2015 12:00
lídri eurozóny, Merkelová Foto: ,
Hlbšia integrácia eurozóny by mohla predísť maratónu rokovaní, ako to bolo v prípade Grécka. Vľavo kancelárka Angela Merkelová, druhý sprava grécky premiér Alexis Tsipras.
debata (19)

Slovensko sa v histórii integrovalo viackrát a má sa z čoho poučiť. Spoločný štát s Čechmi pomohol po vojne vybudovať priemysel, ale neskôr sme naň aj doplácali. Vstup do EÚ nám prináša eurofondy, z ktorých sa financuje 70 percent investícií, nepriamou podmienkou však bola privatizácia, a tá nebola pre krajinu finančne výhodná. S eurom prišla ďalšia vlna zahraničného kapitálu, ale s dlhovou krízou aj nutnosť pomáhať niektorým krajinám.

Pri silnejšej eurozóne si teraz kladieme podmienky. „Slovensko podporuje hlbšiu integráciu eurozóny, ktorá je potrebná na posilnenie jej celkového fungovania a dobudovania menovej únie,“ povedal pre Pravdu minister financií Peter Kažimír.

Ak by mal Brusel kľúčovú kontrolu nad sadzbami daní v Európe alebo daňovými základmi, pomohlo by to podľa slovenského rezortu financií európskemu biznisu, čo by znamenalo viac práce aj na Slovensku. Podnikatelia pôsobiaci vo viacerých krajinách majú totiž vysoké náklady na audítorov a daňových poradcov, ktorí musia poznať množstvo zákonov, ktoré sú v jednotlivých krajinách.

„Zjednotenie pravidiel, ktoré by sa mali vzťahovať k daňovému základu, považujem za dobrú vec. Téma je podľa môjho názoru nezvratná, je lepšie byť pri tom, ako strkať hlavu do piesku, že táto téma neexistuje. Samozrejme, táto téma musí byť rozdiskutovaná tak, aby takýto model, napríklad zdaňovania, nepoškodzoval Slovensko z hľadiska národných záujmov či modelov zdaňovania, v ktorých je Slovensko v mnohých oblastiach ďaleko vpredu dokonca pred starými členskými krajinami,“ doplnil slovenský minister financií Kažimír.

Nová Európa, ako svoje plány na väčšiu ekonomickú a politickú spoluprácu európskych štátov nazval francúzsky prezident François Hollande, by mala byť súdržnejšia v prípade dane z príjmov firiem do roku 2020.

Už dlhší čas sa na bruselskej pôde opakuje, že hlbšia integrácia smerom k politickej únii znamená nutnú podmienku na prekonanie ekonomických problémov. „Nutnosť pristúpenia k tomuto kroku je pre európskych politikov známa už od začiatku európskej krízy v roku 2008,“ povedal Jiří Čáslavka, ekonóm z pražského analytického centra Glopolis, kde sa zaoberá výskumom ekonomických, finančných a rozvojových politík.

Budúcnosť Európskej únie je podľa ekonómov prepojená s úspechom spoločnej meny. „Keby EÚ nebola, tak to by ešte len nastal "koncert“ európskych veľmocí. Najsilnejšie krajiny ako Nemecko a Francúzsko sú momentálne úniou zviazané. Musia hovoriť s menšími krajinami. Bez únie by boli debaty s menšími krajinami z ich strany len vo forme diskusií na úrovni akejsi susedskej politiky. Neboli by sme súčasťou rozhodovacieho procesu. Malé krajiny nášho typu, akými sú Slovensko či Česká republika, majú vďaka členstvu v EÚ možnosť hovoriť do vecí, do ktorých by za iných okolností nemali možnosť vôbec vstúpiť," doplnil Čáslavka.

Hlbšou integráciou by sa pozícia Slovenska mohla posilniť. „V ideálnom prípade by mohlo byť posilnenie kompetencií spoločných európskych inštitúcií spojené s posilnením ich demokratickej legitimity. Dnes sme skôr svedkami toho, že zásadné rozhodnutia sa robia na medzivládnych rokovaniach, kde sú rozhodujúce najmä veľké štáty, vplyv reprezentatívnych inštitúcií – parlamentov sa tým zmenšuje,“ tvrdí analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Obáva sa toho, či by Nemecko a chudobnejšie štáty eurozóny súhlasili s výraznejším presunom financií do zadlženejších krajín, napríklad do Grécka, Talianska či Španielska. Hlbšia integrácia znamená aj priliatie oleja do ohňa pred britským referendom o zotrvaní v EÚ. Británia uskutoční referendum o svojom zotrvaní v Európskej únii (EÚ) v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Informovala o tom v noci zo soboty na nedeľu agentúra Reuters s odvolaním sa na denník The Independent. Britom sa nepáči prebyrokratizovaný bruselský systém riadenia Európy. Dlhodobo odmietajú napríklad spoločnú daň z finančných transakcií, z ktorej sa mali financovať projekty v chudobnejších krajinách únie.

Spoločná výška daní proti daňovým únikom

Sporným bodom u politikov bude ešte jednotná sadzba korporátnej dane. Mnoho ekonómov upozorňuje, že súčasná daňová rôznorodosť v jednotlivých štátoch umožňuje slabším krajinám vytvárať vhodnejšie podmienky na podnikanie a na intenzívnejší rast. Ak by sa stanovila sadzba korporátnej dane na hranici priemeru EÚ, ktorý je na úrovni približne 21 percent, tak by harmonizácia sadzieb slovenským podnikateľom znížila daňové zaťaženie o jedno percento.

Rizikom v tomto prípade je komplikovanosť jednotlivých daňových systémov, ako aj množstvo výnimiek, čo by mohlo znížiť efektivitu výberu daní a zamedzilo by úprave sadzby dane podľa situácie v ekonomike. Napríklad v čase hospodárskeho rastu a rastu daňových príjmov v štáte by tak vláda nemohla znížiť dane za účelom zrýchlenia dobiehania vyspelých ekonomík.

„Nemôže predsa Bulharsko vyberať rovnakú daň ako Fínsko, keď v tomto štáte firma dostane úplne iné protihodnoty ako napríklad lepšiu vymožiteľnosť práva,“ povedal Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti BBI. Týmto sa podľa jeho slov odbúrava konkurenčný boj o atraktívnosť sídla firmy a snahu štátov byť pre podnikateľov zaujímavejšími.

Diskusie o zavedení minimálnej sadzby pre firemné dane sa v Bruseli začali ešte v roku 2010. V súčasnej situácii sa ako realistickejšie javí vytvorenie spoločného daňového základu. Mať spoločný základ pre firemné dane a lepší výber daní je cesta, akou by mala Európa podľa niektorých ekonómov financovať svoj sociálny systém. Európska komisia dlhodobo navrhuje čiastočnú harmonizáciu národných korporátnych daňových systémov, ale stretáva sa s odporom zo skupiny krajín, ako je Veľká Británia, Írsko, Lotyšsko, Litva, Malta a Cyprus.

Francúzska rada ekonomických expertov (CEA) vypracovala nedávno štúdiu Daňová harmonizácia v Európe – Ako napredovať, v ktorej uvádza, že prípadný spoločný konsolidovaný daňový základ pre firmy by mal byť založený na „posilnenej spolupráci štátov ako Nemecko, Francúzsko, krajiny Beneluxu a Taliansko, čo by vytvorilo efekt snehovej gule v ostatných krajinách eurozóny“, opisuje rada v štúdii. Harmonizácia daňových základov by znížila riziká daňovej optimalizácie, keď nadnárodné firmy presúvajú svoje zisky z jednej krajiny do druhej a využívajú výhodnejšie daňové režimy.

Spoločný financmajster eurozóny

Únia po vypuknutí krízy prijala viacero opatrení, ktoré majú zastaviť enormné zadlžovanie európskych krajín. Každý rok na jeseň hodnotí nezávislá bruselská komisia predložené rozpočty krajín eurozóny a ak nespĺňajú stanovené kritériá, pošle ich vládam späť na prepracovanie. Jej hodnotenie má však iba odporúčací charakter. Aktuálne nie všetky krajiny dodržiavajú pravidlá, podľa ktorých mali znížiť deficit verejných financií. Napríklad Francúzsko dostalo viackrát odklad na dosiahnutie 3-percentného deficitu verejných financií. Túto hranicu museli ostatné krajiny eurozóny dodržať do roku 2013, vrátane Slovenska. Francúzska vláda nedávno vyhlásila, že 3-percentný deficit nedosiahne do roku 2017. Preto sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že väčšia kontrola a prísnejšie dodržiavanie pravidiel by mali prísť so spoločným ministrom financií eurozóny.

V súčasnosti má eurozóna predsedu euroskupiny, holandského ministra financií Jeroena Dijsselbloema. Jeho úlohou je však skôr koordinovať, hľadať kompromis a zabezpečiť administratívne fungovanie skupiny ministrov financií eurozóny. „Ak by mal mať minister financií eurozóny v budúcnosti kompetenciu rozhodovať o zásadných otázkach ako miera a spôsob redistribúcie, regulácia trhu práce či smerovanie verejných financií, musel by sa oprieť o omnoho silnejší demokratický mandát. Preto, ak by mala mať eurozóna "vládu“, potrebuje aj „parlament“," konštatuje Geist.

„Jediným bičom, ktorý by mohol mať minister financií eurozóny v ruke, by mohli byť eurodotácie, ktoré sú primárnou motiváciou politických zoskupení v dnešnej dobe, kvôli čomu sa ženú za politickou mocou, aby mohli prerozdeľovať eurodotácie. Keď by im minister pohrozil, že eurodotácie nebudú, kým nebudú štátne financie také, ako chce, do roka budú rozpočty krajín v poriadku. Otázka je, či by to bol systémový krok alebo by tie verejné rozpočty vyzerali dobre iba na papieri a v štatistikách pre ministra financií, aby náhodou politické skupiny a ich sponzori o eurofondy neprišli,“ dodal Brzoň.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #Európska únia #eurozóna
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy