Grécko čaká rok bez bankrotu

Slovné spojenie "grécky bankrot" už vysloví v tejto dobe len máloktorý ekonóm alebo politik. Grécka vláda dala prísľub veriteľom, že prijme reformy na znižovanie dlhu krajiny, a za to dostane takmer 86 miliárd eur na najbližšie tri roky. Grécko musí počas tejto doby ušetriť vyše 12 miliárd eur.

23.07.2015 12:00
cenovky, grécko, potraviny Foto:
Potraviny či drogériový tovar majú v Grécku nové cenovky. Daň z pridanej hodnoty stúpla z 13 na 23 percent.
debata

Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's (S&P) práve dohoda na treťom záchrannom balíku s eurozónou a prijatie prvých reformných opatrení znamená pre krajinu odvrátenie štátneho bankrotu na najbližších šesť až 12 mesiacov. V utorok preto agentúra zvýšila hodnotenie dlhodobých záväzkov Grécka o dva stupne na CCC+ z doterajšej známky CCC-, a vrátila ho tak na úroveň zo začiatku júna, než rating dvakrát znížila. Uviedla vtedy, že pravdepodobnosť opustenia eurozóny dosahuje v prípade Grécka zhruba 50 percent.

Gréci schvaľovali ďalšie reformy

Reformy pre bežných Grékov znamenajú uťahovanie opaskov, ktoré sa v krajine deje už viac ako piaty rok za sebou. Po dohode s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) od pondelka platia v Grécku nové sadzby daní, ktoré schválil grécky parlament ako prvú časť z reformných opatrení. Zvýšila sa DPH na viaceré potraviny z 13 na 23 percent.

Ceny stúpli napríklad v prípade čerstvého a hlboko zmrazeného mäsa, rýb, kávy, čaju a štiav. Rovnako zdraželi vajcia, cukor, kakao, ryža, múka a mliečne výrobky ako zmrzlina a jogurt. Drahšie sú napríklad aj hnojivá, kondómy alebo toaletný papier. Vyššia DPH na tieto potraviny prinesie do gréckej štátnej pokladnice do konca tohto roka dodatočných 800 miliónov eur.

Včera rokoval grécky parlament o ďalších reformných opatreniach a schválil ich. (Viac čítajte v správe Gréci schválili ďalšie reformy. Tsipras: Hrozil nám grexit.) Grécky minister financií Euklid Tsakalotos označil toto hlasovanie v prejave k poslancom za „kľúčové“ a vyzval ich na schválenie reforiem, aby vláda mohla v piatok začať jednať s veriteľmi o definitívnej dohode na treťom balíku pomoci.

Nová legislatíva, ktorú mali poslanci schvaľovať, sa týka modernizácie štátnej správy, vrátane urýchlenia súdnych konaní a presadenia pravidiel pre ozdravenie bánk. Smernice o ozdravných postupoch a riešení krízy bánk poskytuje národným orgánom dohľadu nástroje pre rýchle vysporiadanie sa so skrachovaným bankami a má zabezpečiť bezpečnejšie a spoľahlivejšie fungovanie finančného sektora.

Premiér Alexis Tsipras kvôli nezhodám vo vlastnej strane však ešte pred samotným hlasovaním o ďalších reformách stiahol z rokovania napríklad ukončenie daňového zvýhodnenia pre poľnohospodárov či schválenie postupného ukončenia veľkorysého systému predčasného odchodu do dôchodku. Opätovne ich chce predložiť do parlamentu 8. augusta. Obával sa totiž protestov, ktoré by mohli následne ohroziť piatkové rokovania s veriteľmi.

Už pri schvaľovaní prvého balíka reforiem sa totiž musel Tsipras spoľahnúť na hlasy opozície, pretože mnohí poslanci z jeho vlastnej radikálnej ľavicovej strany Syriza, ako aj koaličný partner Nezávislí Gréci odmietali ďalšie zvyšovanie daní. Za reformy v daňovej oblasti vtedy zahlasovalo 123 zo 162 vládnych poslancov. Na presadenie reforiem pritom potrebuje Tsipras najmenej 151 poslaneckých hlasov. Napríklad aj opozičná Nová demokracia je proti zrušeniu výhod pre poľnohospodárov.

Rokovania s veriteľmi chcú Gréci uzatvoriť čím skôr, podľa gréckej vlády tak chcú urobiť do 20. augusta. To je totiž aj termín, kedy musí grécka vláda poslať ďalšiu splátku Európskej centrálnej banke vo výške 3,2 miliardy eur. Grécka vláda pritom začiatkom týždňa dostala z dočasného eurovalu prekleňovací úver vo výške 7 miliárd eur, ktorý už takmer celý stihla v pondelok aj minúť na vyplatenie svojich podlžností voči veriteľom – peniaze zaslala ECB aj MMF.

Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's (S&P) práve dohoda na treťom záchrannom balíku s eurozónou a prijatie prvých reformných opatrení znamená pre krajinu odvrátenie štátneho bankrotu na najbližších šesť až 12 mesiacov.

Začiatkom týždňa sa v krajine takisto otvorili banky, ktoré boli od konca júna pre Grékov zatvorené. Grécka vláda navyše zmenila 60-eurový denný limit výberu z bankomatu na 420 eur týždenne. V praxi ide síce o rovnakú týždennú čiastku, ktorú si Gréci môžu vybrať, no odteraz už nie sú obmedzovaní dennou hranicou. Stalo sa tak po tom, čo Európska centrálna banka minulý týždeň rozhodla o navýšení limitu núdzového refinancovania gréckych bánk o 900 miliónov eur. Predchádzajúci strop stanovený na 89 miliárd eur pritom viedol nielen ku kapitálovým kontrolám, ale aj k problémom s vyplácaním penzií. Dôchodcovia si mohli týždenne vybrať naraz maximálne 120 eur. Od pondelka si môžu vyberať týždenne 300 eur.

Premiér je pre mnohých hrdinom

Aj napriek prijímaným opatreniam je grécky premiér Alexis Tsipras medzi ľuďmi stále obľúbený. Podľa víkendovej ankety postup štyridsaťročného predsedu vlády schvaľuje takmer 60 percent opýtaných. A jeho strana Syriza by jasne vyhrala voľby, keby sa konali teraz. Mnohých Grékom sa páči Tsiprasovo posolstvo plné nádeje, aj keď jeho kroky možno povedú k oveľa ťažšiemu životu.

Tsipras najprv sám vyzýval obyvateľov k tomu, aby v nedávno konanom referende kvôli tvrdým podmienkam odmietli záchranný program ponúkaný medzinárodnými veriteľmi, čo sa nakoniec aj stalo. Len pár dní po tom, keď voliči povedali „nie“ ďalším úsporným opatreniam, Tsipras na celonočnom summite v Bruseli nakoniec súhlasil s dohodou, ktorá krajine prináša ešte tvrdšie úspory. Tsipras si podľa ankety získal srdcia Grékov svojím tvrdým vystupovaním voči Európe, ale aj úprimným priznaním v parlamente, že prijal tvrdé podmienky po tom, čo urobil určité chyby. Pri obhajobe dohody s eurozónou navyše premiér argumentoval aj tým, že neodišiel z Bruselu s prázdnymi rukami.

Christian Schweiger, ktorý je profesorom na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham Univerzity vo Veľkej Británii, v rozhovore pre Pravdu povedal, že samotné uplatňovanie reforiem v Grécku bude na základe skúseností z minulosti a v súčasnej politickej situácii v krajine veľmi komplikované. „Tsipras je pod silným politickým tlakom vo vnútri svojej strany, mnoho ministrov už musel kvôli tomu aj vymeniť. Navyše si uvedomuje, že to má vplyv na jeho voličskú základňu. Voliči mu to ešte ,spočítajú' po tom, ako budú pociťovať prvé dosahy zvyšovania daní,“ myslí si Schweiger.

Popularita vlády bude podľa viacerých ekonómov významne otestovaná až na jeseň, kedy sa u daňovníkov naplno prejavia prijaté úsporné opatrenia. Grécky premiér má však v rukáve podľa agentúry Reuters ešte ďalší dôležitý tromf: v súčasnosti takmer neexistuje v krajine politický vodca, ktorý by jeho charizme mohol konkurovať. Opozičné strany sú medzi ľuďmi stále ešte veľmi nepopulárne kvôli zavedeniu minulých úsporných opatrení. Schweiger však upozorňuje na stúpajúcu popularitu strany Zlatý úsvit, ktorá odmieta akékoľvek ďalšie dohody s veriteľmi.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #EÚ #euro #eurozóna #grécka dlhová kríza