Medzinárodný menový fond aj Európska centrálna banka tlačia na to, aby sa politici aj obyvatelia veriteľských krajín zmierili s tým, že Gréci všetko nevrátia.
Balík novej pomoci v sume 86 miliárd eur Medzinárodný menový fond podmieňuje dlhodobým vyriešením gréckej dlhovej otázky. Fond hovorí o odklade splátok úrokov či škrte dlhov. Nemecko škrty dlhov vylučuje a podobnú pozíciu zastáva aj Slovensko. Mohlo by totiž ísť o precedens pre ďalšie krajiny. Nemecko však pripúšťa diskusiu o gréckych dlhoch.
„Grécko už získalo úľavy. Mali sme tu dobrovoľné zoškrtanie dlhov súkromnými veriteľmi, potom sme predĺžili termíny splatnosti a znížili úrokové sadzby. Dnes môžeme znovu rokovať o znižovaní úrokov a predĺžení doby splatnosti gréckych dlhopisov,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zároveň však upozornila, že „klasické zoškrtanie dlhu o 30 či 40 percent v menovej únii nie je možné“.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble čelí tvrdej kritike za to, že ako jeden z mála vplyvných politikov pripúšťa plán dočasného odchodu Grécka z eurozóny. Pre nezhody ohľadne riešenia gréckej krízy je Schäuble pripravený v krajnom prípade podať demisiu.
Medzinárodný menový fond však upozorňuje, že po schválení záchranného balíka sa zvýši verejný dlh Grécka zo 180 až na 200 percent hrubého domáceho produktu (HDP), teda na sumu prevyšujúcu 400 miliárd eur. Poskytnutie tretieho záchranného balíka by zvýšilo aj slovenské záruky za splácanie gréckeho dlhu zo súčasných 1,6 na 2 miliardy eur. Pomoc spojenú s gréckymi reformami a úsporami za 12 až 13 miliárd eur za necelé tri roky však viacerí odborníci považujú za lepšie riešenie z pohľadu splatenia aspoň časti dlhov, ako v prípade Grexitu.
Súčasné ťažkosti Grécka sa začali po tom, čo obdobie dlhého ekonomického rastu nedokázala žiadna vláda využiť na znižovanie dlhu a vybudovanie silnej ekonomiky. Podľa analýzy Tatra banky v rozmedzí rokov 1994 až 2008 zvýšila ekonomika Grécka svoj výkon o 60 percent, čo sa prejavilo na rýchlom raste životnej úrovne ľudí.
„Problém bol, že rast bol najmä v období ostatných 20 rokov podporovaný vládnymi výdavkami, ktoré neboli kryté vládnymi príjmami. Priemerný deficit verejných financií bol za obdobie 1984–1994 až 12 percent HDP. Takýto stav verejných financií viedol k raketovému nárastu dlhu cez hranicu 100 percent HDP v roku 2008,“ uviedol Róbert Prega, hlavný ekonóm Tatra banky.
Grécke verejné financie neboli vôbec pripravené na svetovú ekonomickú krízu odštartovanú krachom americkej banky Lehman Brothers. Vláde v Aténach 5 rokov trvajúca recesia znížila výkon ekonomiky o 26 percent hrubého domáceho produktu. Od dna sa grécke hospodárstvo odrazilo až v roku 2014, ale začínajúci hospodársky rast zastavili predčasné voľby, ktoré 25. januára 2015 vyhrala ľavicová strana Syriza.
Jej premiér Alexis Tsipras odmietaním dohody s veriteľmi priviedol krajinu na pokraj bankrotu. Podľa analýzy agentúry Reuters prišlo Grécko počas 9 mesiacov trvajúcej neistoty až o 63 miliárd eur v prípade strát kapitálu bánk, poklese hodnoty akcií a produkcie.
Jedno škrtanie dlhu už Grékom v minulosti nepomohlo. „Dlh držaný súkromnými vlastníkmi bol v roku 2011 znížený o 70 percent, čo viedlo k veľkým stratám na strane súkromných bánk a investorov,“ priblížil Boris Fojtík, analytik Tatra banky.
Pre nákup gréckych dlhopisov o peniaze vtedy prišla Poštová banka. Následne v roku 2013 Poštová banka a jej vtedajší akcionár, spoločnosť Istrokapital SE podali na medzinárodný rozhodcovský súd žalobu proti Grécku kvôli nútenej výmene gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012. Žaloba proti Grécku bola podaná na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov.
Od Grékov neprišlo však ani jedno škrtnuté euro. „Arbitrážny tribunál skonštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť v tomto spore, pretože zistil, že na základe Zmluvy o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Gréckou republikou nie je možné označiť štátne dlhopisy za investíciu. Tým bolo konanie ukončené,“ uviedla hovorkyňa Poštovej banky Anna Tkáčová. Z takéhoto záveru finančný dom ostal rozčarovaný.
„Je v príkrom rozpore so znením zmluvy a s doterajšou arbitrážnou praxou, podľa ktorých je suverénny dlh štátu investícia, čím sa zásadne porušuje princíp všeobecnej ochrany vlastníctva najmä pred politickými a retroaktívnymi zásahmi,“ dodala Tkáčová. Záchranné koleso v podobe navýšenia kapitálu a ovládnutia Poštovej banky napokon hodila finančná skupina J&T.
Z troch veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka), práve Medzinárodný menový fond v minulosti otvorene kritizoval príliš tvrdé šetrenie v Grécku. „Stále viac sme znepokojení dopadom vládnych škrtov na ekonomický rast a niekedy je lepšie mať trochu viac času na šetrenie,“ povedala v roku 2012 šéfka MMF Christine Lagardeová pre Financial Times.
Pôvodne MMF počítal, že okresanie výdavkov v rozpočte o jedno percento spomalí hospodársky rast o 0,5 hrubého domáceho produktu. Najnovšie výpočty však hovoria, že spomalenie ekonomiky sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,7 percenta hrubého domáceho produktu.
„Ordinovali sme pacientovi diétu, ktorá ho zabila skôr, ako ho stihla uzdraviť, keďže za každé percento znížených výdavkov stráca krajina dve percentá rastu,“ uviedol v analýze z roku 2012 hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen. V európskych krajinách toto tvrdenie platí hlavne pre krajiny, ktorých hospodársky rast je naviazaný na vládnu spotrebu.
„Priemyselná produkcia Španielska aj Grécka s výnimkou stavebníctva bola od prijatia eura takmer úplne konštantná. Napriek tomu rástli vládne výdavky medzi rokmi 1999 až 2009 o približne osem percent ročne,“ pokračoval Jakobsen.
Preto po prudkom znížení vládnych výdavkov grécka ekonomika nemala ako ďalej rásť a krajinu zasiahla päť rokov trvajúca recesia. Bez práce je každý druhý mladý Grék a celková nezamestnanosť je na úrovni 25 percent.