Čo je skutočným dôvodom zvolania referenda na poslednú chvíľu?
Nikto presne nerozumie tomu, prečo sa grécka vláda rozhodla na poslednú možnú chvíľu usporiadať referendum. Verdikt iba sedem dní pred samotným konaním referenda je veľmi neštandardný postup. Na to už reagovala Rada Európy, nakoľko podľa štandardných pravidiel by to malo byť 20 až 60 dní vopred. Tsipras sa zrejme snaží na poslednú chvíľu vyjednať to, čo sa mu nepodarilo posledných päť mesiacov. Chce držať po referende v rukách „zbraň“ v podobe väčšinového „nie“ ako silnejšieho vyjednávacieho mandátu pred veriteľmi. S týmto však zrejme u svojich partnerov neuspeje. Ministri financií eurozóny mu dali jasne najavo, že ho považujú za nedôveryhodného partnera, a „nie“ úsporným opatreniam v referende neznamená, že cúvnu a prisľúbia Grécku bez ústupkov ďalšiu pomoc. Takto to nefunguje. „Áno“ v referende je poslednou šancou pre krajinu mať konštruktívne rozhovory s veriteľmi.
Ako podľa vás v nedeľňajšej voľbe zaváži fakt, že Gréci majú sťažený prístup k svojim peniazom a z bankomatov si môžu vybrať maximálne 60 eur na deň?
Grécky premiér, ako aj jeho ministri sa stále snažia v Grécku vykresliť túto situáciu ako dôsledok vydierania únie. Bežní Gréci si však uvedomujú, že to bolo vládne rozhodnutie na ochranu gréckeho bankového systému. Uvedomujú si aj to, čo tomu predchádzalo. A teda, že zlyhali dohody medzi gréckou vládou a veriteľmi na druhom záchrannom programe, ktorý ak by sa schválil, tak by nemuseli riešiť problémy s výberom svojich peňazí z bánk a bankomatov.
Čo hovoria aktuálne prieskumy?
Keď si zoberieme napríklad prieskum agentúry GPO, tam bolo 47 percent opýtaných pre prijatie podmienok veriteľov a 43 percent bolo proti. Prieskum verejnej mienky gréckeho inštitútu ProRata spred pár dní naopak ukazoval, že 33 percent respondentov bude hlasovať v referende kladne a 54 percent poslúchne Tsiprasovu vládu a bude hlasovať ,,nie".
Môže sa ešte Grécko vyhnúť Grexitu?
Môže, ak si ľudia v nedeľu v referende zvolia možnosť „áno“, teda že súhlasia s pokračovaním úsporných opatrení v krajine, do ktorých ich tlačia veritelia. Áno bude znamenať, že vláda, pravdepodobne už v novom zložení, bude vyjednávať s veriteľmi a hľadať kompromisy pri reformných plánoch na riešenie dlhovej krízy v krajine. Ak občania Grécka príjmu v referende úsporné opatrenia, dôjde zrejme k výmene vlády a Tsipras v tom prípade skončil. „Nie“ v referende pripraví veľmi rýchlo pôdu na vystúpenie Grécka z eurozóny a pravdepodobne neskôr aj z Európskej únie. A predovšetkým, bankrot môže prísť hneď v pondelok, keď sa Európska centrálna banka rozhodne po výsledku referenda zastaviť financovanie gréckych bánk a ich finančný systém tak okamžite skolabuje. Banky by sa pre Grékov preto tak skoro neotvorili.
Aký je teda ideálny stav v Grécku po referende?
Ak si Gréci zvolia „áno“, začne nová vláda vyjednávať o podmienkach pomoci, prijme reformné opatrenia v krajine, začne ich prísne dodržiavať a do dvoch rokov bude súčasná vyjednávacia fraška len trpkou spomienkou. Ľudia si musia v Grécku uvedomiť, že bez únie a eurozóny to pôjde po politickej, ekonomickej a bezpečnostnej stránke dolu vodou. Gréci budú ľutovať, ak sa rozhodnú podporiť tvrdohlavý postoj súčasnej vlády a neochotu sa dohodnúť. Budúca vláda bude musieť byť predovšetkým zostavená z „osvietených“ a efektívnych štátnikov a technokratov bez ohľadu na ich politické tričko. Grécko potrebuje nutne reformy – v štátnej správe, súdnictve, zdravotníctve, penzijnom systéme a v samotnej vláde.
Je to taktická hra veriteľov, že chcú rokovať až po referende?
Dá sa to tak nazvať. Zo strany veriteľov je momentálne pokus pritlačiť Tsiprasovu vládu k múru. Počítajú so scenárom, že bežní Gréci v nedeľňajšom referende podporia reformný program od veriteľov, a tým pádom sa udejú aj zmeny v gréckej vláde. Ako som už spomínal, ak si väčšina Grékov v nedeľu zvolí „áno“, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať Tsiprasov politický koniec. Neskôr by sa tak k moci mohla dostať proeurópska socialistická strana Pasok, Nová demokracia a Komunistická strana Grécka (KKE), ktoré súhlasia s reformným programom a od začiatku vystupovali proti referendu.
Príde teda tretí záchranný program pre Grécko a reštrukturalizácia ich astronomického dlhu?
To je otázka ďalších rokovaní medzi gréckou vládou a veriteľmi. Treba si však sadnúť za jeden stôl a diskutovať, nie vydierať. Tieto samovražedné hrozby Syrizy, ktorých sme svedkami v poslednom období, podkopávajú vyhliadky na poctivý, otvorený a konštruktívny dialóg. Gréci sa bez ďalšej pomoci nezaobídu, a možno ani nie bez odpísania časti dlhu.
Niektorí ekonómovia sa však domnievajú, že by Grécku bolo lepšie, ak by opustilo eurozónu.
V súčasnej situácii je Grécko už jednou nohou von z menového bloku. Ich odchod by však pre nich znamenal katastrofu. Predstavte si, čo sa stane, ak odmietnu pomoc, zbankrotujú a nedostanú ďalšie peniaze. Mnoho ľudí si však v Grécku myslí, že nemajú čo stratiť. Omyl. Už teraz má grécka vláda problémy s vyplácaním sociálnych dávok, miezd štátnym zamestnancom, dôchodkov. Budú mať obmedzený prístup k potravinám, ktoré sú dovážané do krajiny, k plynu, liekom.
Sú opatrenia, ktoré požadujú veritelia od Grékov, ozaj také drastické?
Osobne som proti extrémnym konsolidačným opatreniam. Súhlasím so štrukturálnymi reformami v Grécku, napríklad v prípade penzií, a som veľmi presvedčený o potrebe pomoci pre Grécko od veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.). Myslím si, že je správne, že budú môcť krajiny využívať aj peniaze z tzv. Junckerovho programu na podporu investícií, čo prispeje k rastu po tvrdých škrtov v posledných rokoch. To, čo teraz vidíme na stole, posledný návrh reformných opatrení v Grécku, je výsledkom päťmesačného úsilia medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi. Nemôže teraz Tsipras hovoriť, že ho niekto do opatrení núti, lebo tieto opatrenia vyjednávali mesiace. Ak vyzerá podľa Grékov výsledná podoba reforiem zle, tak práve Syriza má na tom značný podiel. Tvária sa, ako keby doteraz na rokovania neboli ani prizvaní. Snažili sa výrazne okresať súkromný sektor a udržať penzijný systém v takom stave, v akom je dnes, s minimálnym zosekaním výšky dôchodkov. Myslím si, že veritelia im v tomto smere značne ustúpili, no oni kompromisy robiť ďalej nevedia. Tsipras pritom vie, že bez ďalších externých peňazí privedie krajinu na dno.
Politická zodpovednosť za súčasný stav v Grécku je však aj v Bruseli.
Áno, je. Myslím si, že precenili úsporné opatrenia v únii, a práve tieto reštrikcie zdvihli vlnu populizmu a vzostup radikálnych a extrémistických strán v európskych štátoch. Vidíme to nielen na príklade Grécka, ale aj Španielska či Talianska.
Čo by znamenal odchod Grécka z eurozóny pre zvyšné krajiny vrátane Slovenska?
Z ekonomického pohľadu veľa nie. Ich odchod by mal najmä politické riziko. Najmä by sa diskutovalo, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny. Z ekonomického pohľadu je už lepšie pripravená na Grexit, ako to bolo v roku 2012. Očakáva sa však oslabenie ekonomického sentimentu, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu. Grexit by však neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozónu niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus, tzv. euroval. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického Grexitu mohli dostať pod tlak trhov.