Z eurozóny Atény odísť nemôžu a z únie nechcú

„Bankrot by Grécko ešte nejako mohlo zvládnuť. Ale odchod z EÚ by bola rana pre ekonomiku zo všetkých hľadísk,“ povedal pre Pravdu Vladimír Bartovic, riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku – Europeum. Reagoval tak na debaty o budúcnosti Grécka v eurozóne a Európskej únii.

01.07.2015 07:00
debata (8)

Je možné vylúčiť Grécko z eurozóny?
Na základe existujúcich zmlúv sa to nedá a to isté sa týka jeho členstva v Európskej únii.

Aký teda môže byť scenár, čo sa týka ďalšieho členstva Grécka v eurozóne?
Keď referendum bude úspešné, vznikne vláda národnej jednoty a Grécko dostane pomoc. To je jeden scenár. Druhý by nastal, keď bude výsledok všeľudového hlasovanie nie. Krajine dôjde hotovosť, najmä bankám. Atény možno z právneho hľadiska nebudú musieť eurozónu opustiť, ale začnú vydávať vlastnú menu. V opačnom prípade by štát nemohol fungovať. Nemal by na výplaty. Paralelne však môže Grécko fungovať v eurozóne. Euro by naďalej zostalo v obehu ako silnejšia mena. Grécki štátni zamestnanci či dôchodcovia by boli vyplácaní v miestnej mene. Ekonomika krajiny by však do veľkej miere fungovala na eure.

Bol by to taký mačkopes?
Sú dokonca krajiny, ktoré euro používajú, ale nie sú v eurozóne. A sú aj štáty, ktoré majú dve meny. Napríklad Kuba má vonkajšiu konvertibilnú menu a zároveň vnútornú, ktorá má oveľa nižšiu hodnotu. Vonkajšia mena je nadviazaná na dolár. Aj v Grécku by mohlo ďalej obiehať euro, ale ako som povedal, verejní zamestnanci a dôchodcovia by boli vyplácaní v novej mene. Inštitúcie a obchody ju budú musieť akceptovať a táto mena bude oproti euru devalvovaná. Je to prvý raz, čo eurozóna niečo také rieši. Eurozóna stále dúfa, že si to Gréci rozmyslia, že sa zľaknú zavretých bánk. Ani len lídri si však nie sú istí tým, ako ďalej so situáciou. Pre eurozónu je teraz najpodstatnejšie, aby sa prípadná ekonomická nákaza nešírila ďalej.

Scenár s paralelnými menami je tak do istej miery prijateľný.
Áno.

Povedali ste, že na základe existujúcich zmlúv nie je možné vylúčiť Grécko z eurozóny. Ak však dôjde k druhému scenáru, ktoré ste spomenuli, bolo by možné mu pozastaviť členstvo?
Ani toto nie je možné. Krajina by z eurozóny musela sama odísť. Ani to však nie je legálne možné. Na druhej strane, keby sa tak nejaký štát rozhodol, nedalo by sa tomu zabrániť. Grécko by si mohlo začať vydávať vlastnú menu a nariadiť inštitúciám, aby ju používali. Formálne by však malo zostať členom eurozóny, aj s hlasovacím právom. Riešením by mohlo byť rýchle zvolanie medzivládnej konferencie a zmena zmlúv, na základe ktorých funguje Európska únia.

Museli by však prebehnúť aj schvaľovacie procesy v jednotlivých krajinách, však?
Určite. Samozrejme, muselo by to schváliť aj Grécko.

Predpokladáte, že situácia, v ktorej sme, rozpúta debatu o rýchlejších mechanizmoch vylúčenia štátov z eurozóny a EÚ?
Takáto diskusia dlhodobo existuje. Nie je však pravdepodobné, že na niečom podobnom zhodneme. Museli by to schváliť všetky členské krajiny. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že Európska únia, a najmä právny servis rady (poskytuje právne poradenstvo Európskej rade a Rade Európskej únie, poz. red.) sú mimoriadne kreatívne v tom, čo dokážu vymyslieť. Treba pripomenúť, že primárne právo EÚ je právo medzinárodné. Napríklad teraz Maďarsko akoby pozastavilo uplatňovanie dublinskej dohody o návrate žiadateľov o azyl. Budapešť sa pritom odvolala na všeobecné medzinárodné právo a jeho princípy, ktoré to umožňujú. Preto aj právny servis rady by mohol postupovať v tom zmysle, že sa niečo stane na základe medzinárodného práva, a nie na základe práva únie. Povedal by som, že právny servis rady tvrdo pracuje. Grécko sme už zachraňovali. Najprv sme mu dali bilaterálne pôžičky a potom sa vytvoril euroval. Zmluvy EÚ pritom takéto pôžičky priamo zakazovali. Právny servis rady sa však odvolal na klauzulu solidaritu. Tá hovorí, že v prípade katastrof môže krajina dostať výnimku. Keď sa písali zmluvy, samozrejme sa tým mysleli prírodné katastrofy. Právny servis však prišiel s tým, prečo to, čo v Grécku nastalo, je katastrofa, a že je možné aktivovať klauzulu solidarity.

Na rozdiel od eurozóny existuje možnosť vystúpenia z únie, keď sa štát preto rozhodne. Mohlo by to Grécko zvažovať?
Absolútne nie. Pre Grécko by to už bola úplná katastrofa. Bankrot by krajina ešte nejako zvládla. Ale odchod z EÚ by bola rana pre ekonomiku. Či hovoríme o turizme, voľnom trhu alebo voľnom pohybe pracovných síl. Grécko je tiež stále čistý príjemca peňazí z EÚ. Krajina úniu potrebuje.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #trojka veriteľov #eurozóna