Nikto z európskych politikov vo štvrtok neprichádzal na rokovanie v dobrej nálade. Po mesiacoch tvrdých rokovaní s Gréckom už každému dochádzajú sily.
Brusel sa do konca tohto týždňa snaží za každú cenu uchrániť zadlžené Grécko pred bankrotom a vylúčením z eurozóny. Už vo štvrtkových poobedňajších hodinách bolo jasné, že rokovania budú náročné a pretiahnu sa až do nedele. Ministri financií eurozóny majú o Grécku rokovať opäť v sobotu.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Silní severania
Bližšie k bankrotu
Atény sú však každým dňom bližšie k bankrotu. Nutne potrebujú zvyšnú časť z 240-miliardového záchranného programu vo výške 7,2 miliardy eur. Inak nebudú mať na vyplatenie dôchodkov, miezd, ale ani na splátky vo výške 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu do konca júna, čo bude znamenať bankrot a následne aj odchod krajiny z eurozóny. 20. júla musia takisto poslať Európskej centrálnej banke ďalších 3,5 miliardy eur.
Udržanie Grécka v eurozóne doteraz stálo 275 miliárd eur, ktoré MMF a eurozóna Grécku poslali. Ďalších 88 miliárd eur poskytla Európska centrálna banka gréckym bankám.
Premiér Robert Fico pred príchodom do Bruselu vyhlásil, že Slovensko sa pomaly pripravuje aj na plán¤B. „To je vystúpenie Grécka z eurozóny. Nikto si to neželá, ale musíme byť pripravení aj na to,“ povedal Fico. Slovensko poslalo Aténam formou záruk sumu 1,5 miliardy eur, pričom táto suma je už zarátaná v štátnom dlhu. V prípade gréckeho bankrotu by sa však Slovensku tieto peniaze už nikdy nevrátili.
Taktická hra Grékov
Vo štvrtok sa ukázalo, že Gréci stále neustúpili zo svojej taktickej hry a snažia sa s veriteľmi vyjednávať. Len za včerajšok dostali na stôl veritelia, ako aj ministri financií štyri podoby gréckych reforiem. Najmä Medzinárodný menový fond (MMF) po ich detailnejšom preskúmaní nesúhlasil s gréckymi úspornými opatreniami. Šéfka MMF Christine Lagardeová povedala, že grécky reformný plán nemôže byť založený len na záväzkoch zvýšenia daní. Grécko totiž počíta iba so škrtmi vo výške 200 miliónov eur budúci rok, veritelia chcú škrty verejných výdavkov za 400 miliónov eur.
Naopak, Atény chcú ísť cestou zvyšovania daní, najmä pre bohatších a firmy. Takisto plánujú zvýšiť daň z pridanej hodnoty pri základných potravinách zo súčasných 13 na 23 percent, rovnako by mala vzrásť daň v reštauráciách zo 6,5 na 13 percent a DPH sa zvýši aj v hotelierstve. Vláda v naposledy predloženom návrhu uvádza, že chce ponechať v platnosti kontroverznú daň z nehnuteľností a zvýšiť dôchodkové odvody. Práve zvýšenie odvodov by malo zabrániť ďalšiemu výraznému znižovaniu dôchodkov. Vek odchodu do dôchodku by sa mal posunúť zo súčasných 62 na 67 rokov.
So špeciálnou daňou by mali počítať ľudia s príjmami nad 30-tisíc eur ročne a firmy, ktoré za vlaňajšok vykázali zisk nad 500-tisíc eur. Táto dodatočná daň by mohla dosiahnuť až 12 percent. Chcú takisto zvýšiť korporátnu daň z 26 na 29 percent. Atény tak majú ušetriť tento rok 2,69 miliardy eur, čo predstavuje 1,5 percenta hrubého domáceho produktu, a v budúcom roku 5,2 miliardy eur, čo je 2,9 percenta hrubého domáceho produktu.
Došlo aj na kompromisy
Gréci sa vo štvrtok s veriteľmi predsa len dohodli na istých kompromisoch. Pri penzijnej reforme sa mení dátum platnosti posunu hranice veku odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov. Pôvodne to malo podľa Grékov byť v roku 2036, veritelia chceli rok 2022. Kompromisný návrh je rok 2025. Gréci sú ochotní zvýšiť hranicu korporátnej dane na 28 percent zo súčasných 26. Pôvodne navrhovali 29 percent, no veritelia sa obávali, že to poškodí ekonomiku. Zároveň chcú Gréci viac zdaniť luxusné jachty zo súčasných 10 na 13 percent.
Prijatie v Aténach je otázne
Grécka vláda však na rozdiel od veriteľov a ministrov financií kompromisy robiť nevie. Radikálna ľavicová strana Syriza tak plán reforiem, na ktorých sa dohodnú v Bruseli, nakoniec nemusí schváliť. Viacerým gréckym poslancom sa totiž nepáči zvyšovanie daní, ktoré vláda navrhuje. Práve to považujú za znižovanie životnej úrovne Grékov, čo ide podľa nich proti predvolebným sľubom.
Špekuluje sa, že grécka vláda sa po vzbure radikálnejšieho krídla Syrizy bude musieť spoľahnúť viac na proeurópsku opozíciu (socialistický Pasok, pozn. red.), čo by následne mohlo viesť aj k zmene vládnej koalície alebo k vypísaniu referenda k tejto problematike, alebo až k predčasným parlamentným voľbám. Tie, ako aj referendum však grécky premiér Alexis Tsipras nedávno jasne vylúčil. Pasok má v 300-člennej vláde 13 kresiel, ale dokázal by nahradiť úbytok hlasov po možnom odchode najradikálnejších poslancov Syrizy z vládnych lavíc.
Ak sa cez víkend veritelia s Grékmi na reformnom pláne dohodnú, schváliť to musí ešte nemecký parlament. Očakáva sa, že tak urobí v pondelok na budúci týždeň. Následne v utorok by za reformy mali poslanci hlasovať aj v gréckom parlamente.