Rokovania medzi Gréckom a trojicou veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia, pozn. red.) vo štvrtok opäť pokračovali po stredajšom prekvapivom fiasku. Brusel sa snaží za každú cenu uchrániť zadlžené Grécko pred bankrotom a vylúčením z eurozóny. Na mieste je naša redaktorka Lenka Buchláková, ktorá sleduje aktuálne dianie.
Rokovania veriteľov a gréckych predstaviteľov nepriniesli spoločnú dohodu. Popoludní sa stretli v Bruseli ministri financií eurozóny, ale tiež bez dohody. Ďalšie rokovanie bude pravdepodobne v sobotu. Medzitým bude pokračovať rokovanie medzi trojkou veriteľov a gréckymi zástupcami. Podľa zdrojov z blízkosti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej musí dôjsť k dohode najneskôr počas víkendu pred pondelkovým otvorením finančných trhov.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Silní severania.
Jeroen Dijsselbloem, šéf Euroskupiny, ktorá združuje ministrov financií eurozóny, povedal, že Grécko má stále dvere otvorené na to, aby prijalo návrhy veriteľov.
Vo štvrtok večer budú mať rokovanie aj lídri EÚ. Grécky premiér Alexis Tsipras po príchode na summit uviedol, že verí v dohodu, napriek problémom pri rokovaniach a krátkosti času, ktorý zostáva. Podľa neho je európska história plná nezhôd, vyjednávania a nakoniec nájdenia kompromisu.
Kažimír neočakáva rýchlu dohodu
“Nie som optimistom v tom, že by sme sa mohli dnes dohodnúť. Ale, opakujem, zázraky sa vždy dejú,“ povedal Kažimír podľa agentúry SITA pred rokovaním Euroskupiny. Podľa neho je jasný pohľad inštitúcií, ako by to mohlo byť a je tu aj návrh z gréckej strany, ako by to malo byť podľa nich. “A sú tam rozdiely. Ak sa tieto rozdiely nedokázali preklenúť za posledné dni, týždne, noci, tak hovoriť o tom, že sa to vyrieši teraz za posledné dve hodiny, je podľa mňa dosť optimistické,“ dodal Kažimír.
Na niektorých kompromisoch sa zhodli
Podľa neoficiálnych informácií sa Gréci s veriteľmi dohodli na istých kompromisoch. Pri penzijnej reforme sa mení dátum platnosti posunu hranice veku do dôchodku zo 62 na 67 rokov. Pôvodne to malo podľa Grékov byť v roku 2036, veritelia chceli rok 2022. Kompromisný návrh je rok 2025. Gréci su ochotní zvýšiť hranicu korporátnej dane na 28 percent zo súčasných 26. Pôvodne navrhovali 29 percent, no veritelia sa obávali, ze to poškodí ekonomiku. Zároveň chcú Gréci viac zdaniť luxusné jachty zo súčasných 10 na 13 percent.
Celková dohoda však nie je. Veritelia aj Atény predkladajú ministrom financií samostatné návrhy na dohodu. Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho sa nedosiahol pokrok a Gréci urobili krok späť, informoval britský The Guardian. Objavili sa špekulácie, že ďalšie stretnutie ministrov by mohlo byť počas víkendu.
Veritelia chcú aj škrty verejných výdavkov
V stredu sa ukázalo, že stále pretrvávajú určité rozdiely medzi gréckou vládou a veriteľmi. Najmä Medzinárodný menový fond (MMF) po detailnejšom preskúmaní návrhu reforiem nesúhlasil s gréckymi opatreniami úspor. Šéfka MMF Christine Lagardeová povedala, že grécky reformný plán nemôže byť založený len na záväzkoch zvýšenia daní. Grécko totiž počíta iba so škrtmi vo výške 200 miliónov eur budúci rok, veritelia chcú škrty verejných výdavkov za 400 miliónov eur.
Naopak, Atény chcú ísť cestou zvyšovania daní, najmä pre bohatších a firmy. Takisto plánovali zvýšiť daň z pridanej hodnoty pri základných potravinách zo súčasných 13 na 23 percent, rovnako by mala vzrásť daň v reštauráciách zo 6,5 na 13 percent a DPH sa zvýši aj v hotelierstve. Vláda v posledne predloženom návrhu uvádza, že chce ponechať v platnosti kontroverznú daň z nehnuteľností a zvýšiť dôchodkové odvody. Práve zvýšenie odvodov by malo zabrániť ďalšiemu výraznému znižovaniu dôchodkov. Vek odchodu do dôchodku by sa mal posunúť zo súčasných 62 na 67 rokov.
So špeciálnou daňou by mali počítať ľudia s príjmami nad 30– tisíc eur ročne a firmy, ktoré za vlaňajšok vykázali zisk nad 500 – tisíc eur. Táto dodatočná daň by mohla dosiahnuť až 12 percent. Chcú takisto zvýšiť korporátnu daň z 26 na 29 percent. Atény tak majú ušetriť tento rok 2,69 miliardy eur, čo predstavuje 1,5 percenta hrubého domáceho produktu, a v budúcom roku 5,2 miliardy eur, čo je 2,9 percenta hrubého domáceho produktu.
Veritelia namietajú, že takto nastavené opatrenia budú znamenať pre grécku ekonomiku ešte väčší prepad do recesie, nakoľko produktívnemu sektoru zoberú peniaze. Veritelia poslali do Atén preto protinávrh, ktorý tlačil na výraznejšie reformy dôchodkového systému a zameral sa viac na úspory na výdavkoch.
O týchto návrhoch ešte v noci s veriteľmi rokoval grécky premiér Alexis Tsipras. Technické rozhovory začali vo štvrtok o šiestej ráno. Následne sa Tsipras o deviatej ráno stretol s výkonnou riaditeľkou Medzinárodného menového fondu Christine Lagardovou, prezidentom Európskej centrálnej banky Mariom Draghim a šéfom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom.
Grécku vládu pritom tlačí čas. Už koncom júna bude Aténam chýbať v štátnej kase až 3,6 miliardy eur a prípadná výplata ďalších peňazí od veriteľov môže kvôli schvaľovacím procedúram v členských štátoch eurozóny doraziť až v polovici júla. Začiatkom júla pritom musí grécka vláda dať na platy štátnych zamestnancov a na dôchodky spolu 2,2 miliardy eur. Navyše, do 30. júna musia vyplatiť splátku Medzinárodnému menovému fondu vo výške 1,6 miliardy eur.
Dohoda na novom reformnom pláne v Grécku má zabezpečiť, aby veritelia do konca mesiaca uvoľnili Grécku zvyšnú časť z 240– miliardového záchranného programu vo výške 7,2 miliardy eur. Slovensko poskytlo Aténam formou záruk sumu 1,5 miliardy eur. Táto čiastka je už zarátaná v štátnom dlhu.