Stavba okrem zlepšenia dopravných podmienok v samotnom meste uľahčí aj vstup do Bratislavy z južnej strany. Cena koncesie však aj naďalej ostáva neznáma. Odhady presahujú štyri miliardy eur, aj keď tendrom sa má cena znížiť.
„Aj v tomto prípade verejného obstarávania postupujeme do finále,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček. Ministerstvo vybralo štyri medzinárodné konzorciá z pôvodného počtu deviatich firiem. O koncesiu sa budú uchádzať konzorciá na čele s rakúskym Strabagom, nemeckým Hochtiefom, španielskou Cintrou a francúzskym Vinci. „Spoločnosti, ktoré sa uchádzajú o zákazku tohto projektu, dokopy urobili 4 750 kilometrov diaľnic a postavili 89 kilometrov mostov. Štyri z nich reprezentujú spolu vyše 70 percent všetkých referencií, ktoré dokladovali firmy v rámci súťaže,“ dodal tajomník.
Obchvatom D4 sa majú odkloniť vozidlá prichádzajúce do hlavného mesta zo severnej D1 a pokračujúce na juh či západ, napríklad do Maďarska a Rakúska. Keďže aj pre odmietavý postoj rakúskej strany sa v súčasnom projekte neuvažuje o tuneli Karpaty a potiahnutí D4 cez rieku Moravu do Rakúska, vjazd do Bratislavy smerom z Česka a Záhoria cez diaľnicu D2 odľahčený zrejme nebude. Bratislava je jednou z mála európskych metropol bez vonkajšieho obchvatu. Kolóny celkovo na Slovensku trápia podľa zistení Pravdy približne polovicu väčších miest, ktoré ešte stále nemajú obchvaty.
Ďalší verejno-súkromný PPP projekt
Štát sa rozhodol stavať nultý obchvat hlavného mesta formou projektu verejno-súkromného partnerstva – tzv. PPP projektu. Keďže stavba sa nachádza pri Bratislave, použitie európskych peňazí je vylúčené.
Výstavbu takisto nie je možné realizovať ani z prostriedkov štátneho rozpočtu. Do úvahy prichádzalo využitie peňazí z tzv. Junkerovho balíka strategických investícií, ktorý sa však ešte len dolaďuje. Diskutovalo sa aj o použití peňazí z odpredaja Slovak Telekomu, za ktorý Slovensko získalo 900 mil. eur. Využitie finančných prostriedkov z privatizácie by však zvýšilo verejný deficit.
Ďalší krok v príprave PPP projektu však stále neodhalil cenu, za ktorú bratislavský obchvat vznikne. Predpokladané náklady na tridsaťročnú koncesiu predstavujú 4,53 ml. eur. Stavebné náklady pritom štátna expertíza odhaduje na 1,325 miliardy eur a zvyšok majú byť finančné náklady či údržba a obnova cesty za 30 rokov.
„Cenu sme nikdy nepovedali. Prebehla len štúdia realizovateľnosti, ktorá povedala, kedy je to pre štát reálnejšie formou PPP alebo klasickým spôsobom,“ hovorí Stromček.
Štát bude podľa jeho slov čakať na výhodnú agresívnu cenu. Verí, že konzorciá vďaka svojej sile a veľkosti zabezpečia najlepšie technické riešenia a čo najnižšiu cenu. „Urobíme všetko preto, aby celý tento proces bol maximálne transparentný, aby sme mali čo najviac času na prípravu a vedeli urobiť čo najlepšiu ponuku,“ dodal.
Štát môže podľa odhadov budúcemu koncesionárovi ročne platiť od 135 do 151 mil. eur, čo každoročne zaťaží štátny deficit a dlh. Na ilustráciu, podobnú sumu štát získava od ľudí cez vyššie ceny každoročne od roku 2011 po zvýšení DPH z 19 na 20 percent. Konečná cena koncesie bude známa na jeseň tohto roka. Po pondelkovom predstavení bude nasledovať ďalšie konanie. Víťaza by sme mali spoznať v poslednom štvrťroku tohto roka s tým, že štát s ním následne podpíše zmluvu.
Aká časť zákazky zostane na Slovensku?
Nateraz bude štát viesť so všetkými konzorciami súťažný dialóg. Poradca ministerstva dopravy Marek Staroň uviedol, že po nich bude nasledovať výzva a samotné predkladanie finálnych ponúk jednotlivých spoločností. V širšom okruhu záujemcov mala byť aj firma China Communications Construction Company Limited, ktorá sa však do užšieho výberu nedostala. Číňania boli predbežne dohodnutí na subdodávkach so slovenským Váhostavom.
Napriek tomu, že ani jedno z konzorcií nepochádza zo Slovenska, naprázdno by nemali obísť ani slovenské firmy, ktoré sa budú na stavbe podieľať ako subdodávatelia. „Ak vyhráme, dozrieme na to, aby veľkú časť dodávateľského reťazca zabezpečovali slovenské firmy,“ povedal Oliver Wagner zo spoločnosti Hochtief. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj Thomas Höfner zo spoločnosti Strabag a Carlos Ugarte Cruz zastupujúci firmu Cintra. Výkonný riaditeľ spoločnosti Vinci Marcel Vial uviedol, že v prípade víťazstva v tendri bude celú stavbu realizovať spoločnosť Eurovia SK, slovenská dcérska firma francúzskej materskej spoločnosti.
Za urýchlenú výstavbu nultého obchvatu a časti rýchlostnej cesty R7 vznikla aj petícia, ktorej iniciátormi sú starostovia niektorých mestských častí spolu s priľahlými obcami a mestami. Obyvatelia satelitných oblastí už nie sú ochotní znášať každodenné dopravné zápchy. V špičkách sa vodiči v smere od Dunajskej Lužnej do Bratislavy zdržia viac ako pol hodinu.
Výstavba diaľnice D4 v úseku Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever – Rača a rýchlostnej cesty R7 v časti Bratislava, Prievoz – Ketelec – Dunajská Lužná – Holice by mala odštartovať v roku 2016. Budovanie spolu 59 km ciest následne potrvá štyri roky. Úsek D4 je zatiaľ bez tunela Karpaty.
Najväčším PPP projektom na Slovensku je doteraz koncesia na rýchlostnú cestu R1 z Nitry smerom na Banskú Bystricu, kde štát za 30 rokov zaplatí 3,3 mld. eur. Napriek tomu však podľa niektorých prepočtov mohla stavba stáť o 2,5 mld. menej ak by bola financovaná z eurofondov. Predstavitelia strany Smer, ktorá počas svojho prvého vládneho obdobia túto koncesiu podpísala, tvrdia, že v prepočtoch spochybňujúcich výhodnosť konečnej ceny nie je zahrnutá údržba a obnova cesty počas 30 rokov.