Z dlhodobého pohľadu je podľa neho jediným východiskom zavedenie paralelnej meny k euru, ktorú by Grécko mohlo devalvovať, aby znovu získalo konkurencieschopnosť.
„Grécko už de facto zbankrotovalo. Zastieranie tejto skutočnosti tým, že mu budeme poskytovať stále ďalšie peniaze, nikomu nepomôže,“ povedal Sinn. „Grécko peniaze nemôže vrátiť a ani ich vrátiť nechce. Čím skôr pohľadávky odpíšeme, tým lepšie to bude pre všetkých zúčastnených,“ uviedol s tým, že pre Nemecko by tento krok znamenať stratu 87 miliárd eur.
Podle Sinna je potrebné zabezpečiť zvýšenie gréckej konkurencieschopnosti. „To sa dá urobiť tromi spôsobmi. Zvýšením inflácie vo všetkých ostatných krajinách eurozóny, znížením miezd a cien v Grécku alebo znovuzavedením drachmy. Tretí spôsob považujem za sociálne najúnosnejší,“ povedal.
Technické riešenie by podľa Sinna vyzeralo tak, že by sa osobitným zákonom previedli všetky zmluvy uzatvorené v Grécku ku konkrétnemu dátumu z eur na drachmy. Týkalo by sa to pracovných zmlúv, zmlúv o nájmoch aj bankových kontraktov. „Fyzicky by sa ďalej platilo eurom, drachma by zostala len ako virtuálna mena, ale nominálne ceny by boli v drachmách,“ povedal.
Podle Sinna by počas týždňa od takého kroku stratila drachma polovicu hodnoty proti euru. „To by zdraželo dovozy, takže by vzrástol dopyt po domácom tovare. Vďaka tomu by sa začali vytvárať pracovné miesta a klesla by nezamestnanosť. Vzhľadom k relatívnemu poklesu cien nehnuteľností by sa tiež do Grécka vrátila časť kapitálu, ktorý bol zo zeme vyvedený. Zlacnenie by, samozrejme, tiež zvýšilo atraktivitu Grécka pre turistov,“ povedal.
„Prvé roky po znehodnotení meny by pochopiteľne boli z ekonomického pohľadu ťažké, než by sa začal rast,“ uviedol Sinn. Preto by podľa neho Európska únia musela Aténam pomáhať aj naďalej.
"Grécko by malo získať finančnú pomoc viazanú na zabezpečenie životne dôležitých dovozov, ako sú lieky alebo energie. Pre poľnohospodárstvo by to podľa mňa nemalo byť potrebné, pretože v ňom je krajina konkurencieschopná. Ale je potrebné zdôrazniť, že táto pomoc by na rozdiel od tej súčasnej netrvala večne, "povedal.
Prezident inštitútu Ifo tiež odmietol obavy z toho, že by návrat Grécka k drachme vyvolal dominový efekt a viedol k rozpadu eurozóny. „Keď sa pozriete na ostatné krajiny, ktoré prešli krízou, úroky na ich dlhopisy sa len málo líšia od nemeckých. Trhy sa žiadnej gréckej nákazy neobávajú,“ povedal.