Situácia je najhoršia v Bratislave, kde sa aktuálne vyberá staviteľ vonkajšieho obchvatu. Slovenské hlavné mesto je jednou z mála európskych metropol bez vonkajšieho diaľničného okruhu, na ktorom by sa nemiešala tranzitná a miestna doprava. Aktuálne prebieha petícia na urýchlenie výstavby obchvatu D4, ktorým sa majú odkloniť vozidlá prichádzajúce do hlavného mesta zo severnej D1 a pokračujúce na juh či západ, napríklad do Maďarska a Rakúska. Zároveň sa vybuduje rýchlostná cesta R7 z Bratislavy v smere na Dunajskú Stredu. Spolu 60 kilometrov diaľnic za vyše štyri miliardy eur má byť najväčším projektom štátneho rozpočtu za posledné roky, keďže bratislavský región nemôže čerpať eurofondy.
Stavať sa má začať v roku 2016 a obchvat má byť hotový v roku 2020. Záujem o výstavbu prejavilo deväť konzorcií, z ktorých rezort dopravy už vyberá najlepšie ponuky. „V priebehu júna budú známi štyria uchádzači, s ktorými budeme viesť súťažný dialóg. Samotného koncesionára spoznáme koncom roka,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Doprava v Bratislave je špecifická. "Aj napriek dopravným zápcham je v nej v porovnaní s inými európskymi metropolami málo áut,“ uviedol dopravný analytik Jozef Drahovský. Spomaliť, prípadne úplne zastaviť dopravu dokážu tzv. náhle zápchy, keď v prípade nehody na niektorom z hlavných ťahov je paralyzované takmer celé mesto. „V minulosti sa budovala infraštruktúra na iný objem dopravy, ako je teraz,“ dodáva Drahovský.
Podľa údajov zo Stellacentra sa vodiči počas dopravných špičiek na ceste Dunajská Lužná – Bratislava zdržia približne 30 až 40 minút. V pondelok ráno, v piatok poobede alebo pred predĺženými víkendmi je zdržanie ešte dlhšie.
Obavy vyvolávajú prepočty pri R1
„Obchvat tu mal byť už dávno. Všetky mosty v Bratislave sú v súčasnosti preťažené. Z dopravného hľadiska bude prínosom,“ hovorí Drahovský. Napriek tomu, že Bratislava má vybudovaný vnútorný obchvat, ktorý tvoria prechádzajúca D1 a D2, potrebuje aj ten vonkajší. „Vonkajší obchvat má za úlohu prevziať tranzitnú dopravu mimo zastavaného územia,“ povedal Pavol Kajánek, analytik Výskumného ústavu dopravného.
Súčasťou vybudovania nultého obchvatu vo forme diaľnice D4 môže byť aj zákaz vjazdu do mesta pre tranzitnú dopravu, ktorá bude musieť obchvat využívať aj napriek tomu, že pre ňu bude znamenať obchádzku. „Pripravovaná nová cesta pomôže aj Prístavnému mostu, ktorý je v súčasnosti najviac zaťaženým úsekom v Slovenskej republike,“ uvádza Kajánek. Obchvat pomôže aj napriek tomu, že štát ho nedobuduje v plnej dĺžke, a teda tunel Karpaty nateraz ostáva len v plánoch. Počíta sa s tým, že cez Dunaj sa vybuduje nový diaľničný most.
Financovanie má byť zabezpečené cez verejno-súkromný PPP projekt. Naposledy sa táto forma použila pri rýchlostnej ceste R1 pri Nitre, ktorá má krajinu za 30 rokov stáť 3,3 miliardy eur. Prepočty ukázali, že ak by sa táto cesta stavala cez eurofondy a rozpočet na výstavbu by bol primeranejší, štát mohol zaplatiť o 2,5 miliardy eur menej. Cesta sa vysúťažila za prvej vlády Roberta Fica.
Predstavitelia vládneho Smeru však tieto prepočty opakovane odmietajú a tvrdia, že v nich nebola zohľadnená celková údržba, a teda fakt, že cesta sa za 30 rokov bude kompletne obnovovať. V prípade D4 sa špekuluje, či by sa nemohli na výstavbu použiť aj peniaze z privatizácie Slovak Telekomu v sume 900 mil. eur. To by však zvýšilo verejný deficit. Otázne ešte je, či nemožno niektoré položky v rozpočte vymeniť.
Obyvatelia z okolia Bratislavy spisujú petíciu
Na diaľničný obchvat D4 sa bude napájať rýchlostná cesta R7 v smere od Dunajskej Lužnej. Obyvatelia satelitných miest a obcí si od nej sľubujú uľahčenie dopravy do hlavného mesta. „R7 pomôže práve ľuďom zo satelitov. Doprava sa presunie na plnohodnotnú štvorprúdovú cestu,“ uvádza Kajánek. Drahovský ho dopĺňa v tom, že vďaka napojeniu R7 na D4 sa zápchy nepresunú, ale rozptýlia, pretože sa doprava rozšíri na viacero vstupných bodov.
Za urýchlené vybudovanie D4 a R7 sú aj starostovia niektorých mestských častí Bratislavy a priľahlých obcí a miest, ktorí v máji spustili petíciu. „Máme veľmi dobrú odozvu. Okolité obce nás podporujú. Ľudia sa chodia podpisovať aj priamo k nám na úrad. Prvú časť hárkov by sme chceli odovzdať do mesiaca,“ povedala starostka Podunajských Biskupíc a zároveň predsedníčka petičného výboru Alžbeta Ožvaldová. Koľko ľudí už petíciu podpísalo, však zatiaľ nie je známe.