Foto: SITA/AP, Yekaterina Shtukina
Tie ešte vlani zaviedol Brusel voči Rusku pre ruskú anexiu Krymu. Ruský premiér Dmitrij Medvedev na utorňajšom stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom v Moskve rovnako ostro kritizoval kroky európskych politikov. „Keď nebudú pokračovať sankcie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám. Ak (sankcie) ostanú, pristúpime k odvetným opatreniam,“ povedal Medvedev.
Jedným z európskych partnerov, ktorí sú proti sankciám, je aj Fico. Podľa jeho slov bude tlačiť na kolegov na júnovom summite lídrov Európy v Bruseli, aby sankcie voči Rusku zjemnili, resp. zrušili v prípade, že obe strany konfliktu, Ukrajina aj Rusko, budú dodržiavať minské dohody. Fico tvrdí, že sankcie sa doteraz ukázali ako neúčinné.
Ekonómovia si myslia, že sankcie čiastočne splnili svoj účel, a teda ekonomicky „vytrestali“ Rusov, no za horšími hospodárskymi výsledkami krajiny je najmä vývoj cien ropy. Cena severomorskej ropy Brent sa aktuálne pohybuje na úrovni približne 65 dolára za barel. Ešte vlani v lete však ropa stála 115 dolárov za barel. Len z dôvodu poklesu cien ropy príde tento rok ruský rozpočet asi o tri bilióny rubľov, čo je v prepočte približne 38 miliárd eur.
„Podiel komodít vrátane spracovaných na exporte Ruska dosahuje zhruba 70 percent. Pri nižších cenách priteká do ekonomiky menej peňazí, čo zasahuje predovšetkým investície,“ hovorí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Sankcie obmedzujú aj prístup ruských firiem k devízam, čo tiež negatívne zasahuje investície v krajine. „Tieto dva faktory spolu s neistotou v dôsledku konfliktu, ktorá znížila záujem investovať do Ruska takmer na nulu, negatívne doľahli na ruskú menu. Tá sa výrazne oslabila, čo negatívne doľahlo na spotrebu, keďže zdraželo množstvo importovaných tovarov, ktoré Rusko doma nevyrába,“ hovorí Boros. „Podľa rastu hrubého domáceho produktu iných krajín exportujúcich ropu predpokladám, že negatívny vplyv sankcií a geopolitickej neistoty odradzujúcej investorov bude v rozmedzí 2 až 5 percent hrubého domáceho produktu,“ dodáva analytik.
Rusi ako protiopatrenia voči sankciám únie doteraz reagovali nielen zverejnením zoznamu neželaných osôb na ich území, ale aj zákazom dovozu ovocia, zeleniny, cukru, ryže, pohánky, vajec, rýb, syra či múky zo štátov EÚ a ďalších západných krajín do krajiny. Obmedzenia majú trvať do konca tohto roka.
Rusko-slovenský obchod sa prepadol
Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom sa začal v novembri 2013. Podľa Štatistického úradu SR sa slovenský export do Ruska od tohto momentu až do konca minulého roka prepadol o 25 percent. Koncom vlaňajška dosahoval celkovo 174,8 milióna eur. Od tej doby boli však sankcie sprísnené. Podľa Fica sa za prvý štvrťrok tohto roka prepadli rusko-slovenské obchodné vzťahy o ďalších 40 percent.
Ak by došlo k postupnému rušeniu sankcií voči Rusku, uľavilo by sa aj obyvateľom 3-tisícovej obce Prakovce na východe Slovenska. Firma Railway Casted Components tu začala v roku 2013 s výrobou odliatkov pre podvozky nákladných vagónov. Jej hlavným, ak nie jediným, odberateľom výrobkov mali byť ruské železnice. Firma mala postupne dať prácu 350 ľuďom, no realita je dnes iná. Väčšina zamestnancov zlievarne sedí doma so 60 percentami zo mzdy. Navyše mnohí z nich nevideli tieto dvojtretinové výplaty už od decembra.
„Vývozy do Ruska tvoria malú časť celkových exportov Slovenska, preto ich pokles sa príliš v číslach zahraničného obchodu nepremietol. Priamy dopad protiruských sankcii sa dotkol našej ekonomiky len okrajovo. Výraznejší bol však nepriamy dopad cez podkopanie ekonomického sentimentu a cez negatívny dopad sankcií na našich obchodných partnerov na čele s Nemeckom. Hoci naša ekonomika zrýchlila rast v minulom roku, bez ukrajinskej krízy a následných protiruských sankcií by rástla ešte rýchlejšie,“ tvrdí analytik J&T banky Stanislav Pánis.
Ruská ekonomika by mala tento rok podľa odhadov ruského ministerstva financií klesnúť o 2,5 percenta. Nový odhad ruského ministerstva financií je pozitívnejší než nová prognóza Medzinárodného menového fondu. Podľa nej hrubý domáci produkt Ruska klesne v roku 2015 o 2,7 percenta a v roku 2016 by sa ekonomika „mala vrátiť k miernemu rastu“ o 0,7 percenta.
Cena ropy bude trápiť Rusov ešte dlho
Nízke ceny ropy by mali pretrvávať aj ďalšie mesiace. Prebytok ponuky vo svete neposkytuje rope možnosť výraznejšieho vzostupu. Trh bude sledovať nadchádzajúce zasadnutie ropného kartelu OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.) už tento piatok. Žiadna zmena ťažobného limitu sa však neočakáva. Produkcia OPEC je teraz viac ako milión barelov nad terajším limitom 30 miliónov barelov denne a analytici podľa agentúry Reuters odhadujú, že dopyt po rope od kartelu je nižší o dva milióny barelov denne.
Ceny, naopak, tlačí mierne hore fakt, že americké ropné firmy znižujú počet vrtov v USA. Pokles aktivity pri vŕtaní naznačuje nižšie tempo ťažby v budúcnosti. K rastu prispievajú aj lesné požiare v Kanade, ktoré obmedzili ťažbu tamojšej ropy o desať percent. „Ropa na oboch brehoch Atlantiku sa výrazne posilnila po tom, čo dáta od spoločnosti Baker Hughes ukázali, že v minulom týždni bolo zatvorených ďalších 13 ropných súprav, najviac za ostatné štyri týždne. Pokles trvá už 25 týždňov v rade a v prevádzke je ich už len 646. To je najmenej od augusta 2010,“ tvrdia analytici J&T banky.
Podľa amerického ropného magnáta T. Boone Pickensa by ceny mohli dosiahnuť 100 dolárov za barel až koncom budúceho roka. Revidoval tak svoju predchádzajúcu prognózu, podľa ktorej sa ceny ropy mali dostať na túto úroveň ešte v tomto roku. „Myslím, že by sme mohli byť na sto dolároch za barel do konca roku 2016,“ povedal Pickens, predstaviteľ investičného fondu BP Capital, pre agentúru Reuters.