Predstavitelia eurozóny túto požiadavku, ktorú vzniesol v minulosti už niekoľkokrát grécky premiér Alexis Tsipras, ale vždy odmietali. Napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová alebo jej minister financií Wolfgang Schäuble vždy upozorňovali, že najprv musia zladiť postoje finanční odborníci.
Dohoda má Aténam výmenou za reformy zabezpečiť ďalšiu finančnú pomoc. Silne zadlžené Grécko peniaze nutne potrebuje čo najskôr, aby odvrátilo hrozbu platobnej neschopnosti.
Tsakalotos, ktorý nahradil vo vedení tímu vyjednávačov ministra financií Janisa Varufakisa a prispel tak k priaznivejšej atmosfére na rokovaniach, si ale vo štvrtok vypožičal slovník svojho predchodcu.
Napríklad povedal, že zástupcovia Medzinárodného menového fondu (MMF) zastávajú „tak tvrdý postoj, že sa v skutočnosti nezúčastňujú žiadnej diskusie“.
Varufakis zase vo štvrtok obvinil zástupcov vyjednávačov z „bezcitnosti“ k potrebám gréckych ostrovov, u ktorých požadujú zrušenie zvýhodnenej nižšiej dane z pridanej hodnoty, čo šéf gréckych financií sľubuje urobiť, ale až na jeseň, teda po turistickej sezóne.
Hovorca gréckej vlády Gavriil Sakellaridis vo štvrtok síce vyjadril optimizmus, že grécka vláda chce do nedele dosiahnuť dohody s medzinárodnými veriteľmi, grécka médiá ale netaja svoje pochybnosti. List To Vima k vývoju vyjednávania vydal článok s titulkom „Medzi optimizmom a bankrotom“, v ktorom uviedol, že nič neospravedlňuje pozitívne naladenie vlády, že dohoda sa blíži.
„Ideme do rokovania s cieľom mať do nedele dohodu,“ citovala gréckeho vládneho hovorcu agentúra AP. Atény už niekoľko mesiacov rokujú s veriteľmi o podobe reforiem, ktorých presvedčivosťou veritelia podmieňujú výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur zo záchranného programu pre Grécko.
V stredu večer sa začalo v Bruseli nové kolo vyjednávaní medzi gréckym tímom a zástupcami veriteľov a jeden z predstaviteľov gréckej vlády pred jeho začiatkom informoval, že sa na ňom už bude spisovať návrh dohody. To ale všetci dostupní predstavitelia eurozóny popreli a niektorí vyjadrili nad takým tvrdením údiv, pretože rokovania podľa nich stále nijako podstatne nepokročili.
Sakellaridis vo štvrtok kritizoval pochybovačné vyjadrenie druhej strany, ktorá spochybňuje optimistické tvrdenia Atén, a povedal, že „občas nie sú neutrálne“, ale účelové.
„Vyhlásenia, ktoré nezdieľajú optimizmus gréckej vlády, zapadajú do širšieho priebehu vyjednávania a majú zrejme dotlačiť grécku stranu k ďalším ústupkom,“ povedal hovorca podľa agentúry Reuters.
Šéfka MMF pripustila odchod Grécka od eura
Šéfka MMF Christine Lagardeová vo štvrtok uviedla, že uzavretie dohody medzi Gréckom a veriteľmi si vyžiada ešte veľa práce. „Nepovedala by som, že sme už dosiahli konkrétne výsledky,“ povedala v rozhovore s nemeckou televíziou ARD.
Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny. Podľa nej by to ale neznamenalo koniec menovej únie. Lagardeová, ktorá sa zúčastňuje na stretnutí najvyšších finančných predstaviteľov krajín G7 v Drážďanoch, to povedala v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
„Odchod Grécka je jednou z možností,“ povedala Lagardeová podľa agentúry Reuters, ktorá dostala výťah z rozhovoru. Dodala, že to síce „nebude prechádzka parkom“, „pravdepodobne“ to ale nebude znamenať koniec eura.
Moscovici: Dohoda je možná, no vzdialená
Dohoda medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi je možná, stále však veľmi vzdialená. Uviedol to eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici s tým, že je potrebné pracovať dňom i nocou na dosiahnutí dohody, keďže sa Grécku míňa čas aj peniaze. "Rokovania napredujú. Za uplynulé tri týždne sa pohli viac ako za predchádzajúce tri mesiace… aj v podstatných veciach. Ešte však v cieli nie sme a máme málo času na dosiahnutie nevyhnutnej dohody,“ povedal Moscovici.
Tsipras v stredu povedal, že rozhovory s veriteľmi sú v poslednej fáze a že čoskoro budú zverejnené podrobnosti dohody. Hovorca Európskej komisie však upozornil, že v rozhovoroch pretrvávajú nezhody v otázkach rozpočtových cieľov, reforiem dôchodkového systému a trhu práce, ale aj ohľadom veľkosti gréckeho štátneho sektora.
Gréci neplánujú zlúčiť splátky dlhu
Sakellaridis tiež povedal, že Atény neplánujú zlúčiť júnové splátky gréckeho dlhu voči MMF do jednej úhrnnej splátky, ako to tento týždeň navrhol jeden z európskych činiteľov. Atény v júni musia zaplatiť štyri splátky dlhu voči MMF v celkovej výške 1,6 miliardy eur. Prvú splátku 300 miliónov eur majú Atény uhradiť 5. júna, čo je termín, ktorý grécka vláda označila za kľúčový pre dosiahnutie dohody. Niektorí členovia gréckej vlády v posledných dňoch dávali najavo, že Atény na uhradenie splátky menovému fondu nemajú peniaze a dajú namiesto toho prednosť výplate miezd a dôchodkov.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur.