Nemecký denník Süddeutsche Zeitung vo štvrtok s odvolaním sa na vysoko postaveného predstaviteľa Európskej únie informoval, že eurozóna teraz zvažuje ďalšie predĺženie programu. Dombrovskis však uviedol, že rozhovory takzvanej bruselskej skupiny, ktorú tvoria zástupcovia medzinárodných veriteľov a gréckej vlády, sa touto možnosťou nezaoberajú.
„Hlavným scenárom je dokončenie súčasného záchranného programu, ktorý beží do konca júna,“ vyhlásil Dombrovskis.
Eurozóna už v marci schválila štvormesačné predĺženie záchranného programu pre Grécko, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur ale pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Dosiahnutie dohody teraz komplikuje odpor Atén voči reformám dôchodkového systému a trhu práce, ktoré požadujú veritelia.
Schäuble nevylúčil platobnú neschopnosť Grécka
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vo štvrtok v rozhovore s agentúrou Reuters uviedol, že optimizmus gréckej vlády ohľadom dosiahnutia dohody v najbližších dňoch sa neopiera o výsledky rokovaní. Zopakoval tiež, že nemôže vylúčiť platobnú neschopnosť Grécka.
„To, čo viem o rozhovoroch, nepodporuje optimizmus vyžarujúci z vyhlásenia z Atén,“ povedal Schäuble.
Grécky minister financií Janis Varufakis v pondelok uviedol, že očakáva dosiahnutie dohody s veriteľmi v priebehu jedného týždňa. Parlamentný hovorca gréckej vládnej strany SYRIZA Nikos Filis potom v stredu vyhlásil, že Grécko bez dosiahnutia dohody s medzinárodnými veriteľmi nedokáže uhradiť splátku pôžičky od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá pripadá na 5. júna.
Moscovici: Výsledok závisí od politickej vôle
Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici v stredu uviedol, že dohodu je možné dosiahnuť v najbližších týždňoch, bude však podľa neho záležať na úrovni politickej vôle, pretože pretrvávajú veľké rozpory v rokovaniach o penzijnom systéme a trhu práce.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc museli Atény zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň.
Nová grécka vláda záchranný program ostro kritizuje a premiér Alexis Tsipras pred voľbami sľuboval zmiernenie jeho podmienok.