Európska komisia to vo svojej jarnej prognóze pripisuje najmä faktu, že Slovensko za posledné roky výrazne konsolidovalo verejné financie, a teraz sa už môže zamerať na rast. Hospodárstvo tak už nebude sužovať ďalšie zvyšovanie daní či výrazné okresanie investícií.
„Silnejšia konsolidácia v predošlých rokoch, ktorá negatívne doliehala na náš rast, sa po znížení deficitov už nekoná, a otvára sa tým priestor pre vyšší rast. To však platilo už aj v roku 2014. Je potrebné si takisto uvedomiť, že menej vyspelé krajiny majú potenciál vyššieho rastu hrubého domáceho produktu ako vyspelé, pretože kým tie musia pre rast vo veľkej miere inovovať, tým menej vyspelým stačí nakupovať produktívnejšie technológie,“ vysvetľuje analytik X- Trade Brokers Kamil Boros. Rast hospodárstva sa však spomalí v budúcom roku najmä v pobaltských krajinách. Dôvodom je slabý rubeľ, ktorý negatívne dolieha na spoločnosti exportujúce do Ruska. Práve Rusko je primárnym exportným trhom Pobaltia.
Kým tento rok Slovensku pomáhali spotrebitelia, v budúcom roku by sa k tomu významnou mierou mal pridať aj export. Rýchlejší rast exportov, najmä vďaka automobilovému a kovospracujúcemu priemyslu naznačuje, že čistý export by mal v roku 2016 prispievať k zrýchľovaniu ekonomického rastu. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR hrubý domáci produkt Slovenska v prvom štvrťroku tohto roka vzrástol medziročne na 3,1 percenta, čo je najrýchlejší rast od konca roku 2011. V poslednom štvrťroku minulého roka sme ešte zaznamenali rast o 2,4 percenta. Slovensko má zo zverejnených krajín eurozóny tretí najvyšší rast v medziročnom vyjadrení. Mimo eurozóny sú pred nami Česi s rekordným rastom 3,9 percenta a Poliaci s rastom na úrovni 3,5 percenta a tiež Rumunsko a Maďarsko.
Komisia tvrdí, že sa na Slovensku prejavia najmä v budúcom roku výsledky kvantitatívneho uvoľňovania peňazí Európskou centrálnou bankou. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala Európska centrálna banka tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať do septembra 2016 vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Podľa ekonómov to znamená aj menej atraktívnu nákupnú cezhraničnú turistiku, čím sa zvýši aj domáca spotreba. Po oznámení začatia kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne sa totiž meny okolitých krajín voči euru vrátili na pôvodné, silnejšie úrovne.
Kvantitatívne uvoľňovanie má podľa ekonómov potenciál poslať mierne nadol dlhodobé úročenie štátnych dlhopisov, a tým o niečo zvýšiť dopyt po úveroch a mierne znížiť náklady na refinancovanie štátneho dlhu. Viac stimulačné sú však podľa nich takmer nulové sadzby a cielené dlhodobé úvery bankám. Pre krajiny s nižším zadlžením súkromnej sféry, kam patrí aj Slovensko, sú tieto kroky Európskej centrálnej banky viac stimulačné, ako pre krajiny s vyšším zadlžením.
Brusel chce takisto v najbližších troch rokoch napumpovať do investícií v členských štátoch EÚ až 315 miliárd eur. Nazvali to Junckerov balíček. Podporiť chce v európskych krajinách najmä dobudovanie infraštruktúry či zlepšenie podmienok pre podnikateľov. Slovensko chce z týchto peňazí investovať viac do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Krajine, ako čistému importérovi, stále pomáha aj lacná ropa. „Peniaze, ktoré sa u nás platili za palivá ešte pred rokom, navyše odtekali z krajiny preč bez akejkoľvek protihodnoty. To znamená, že po natankovaní majú domácnosti viac na spotrebu a firmy viac na investície,“ doplnil Boros.