"Od zverejnenia strategického dokumentu energetickej únie som mal možnosť sa stretnúť s mnohými predstaviteľmi členských štátov a vypočuť si ich názory na túto stratégiu. Drvivá väčšina reakcií bola pozitívna,“ povedal v rozhovore pre portál vEnergetike.sk Šefčovič.
Šefčovič sa pri prezentácii konceptu energetickej únie stretol s rôznymi záujmami jednotlivých krajín EÚ. „Napríklad Poľsko a viaceré krajiny strednej a východnej Európy kládli dôraz na bezpečnosť dodávok plynu. Na druhej strane krajiny západnej Európy očakávali, že EÚ sa stane hlavným motorom klimatických zmien, dekarbonizácie a energetickej efektívnosti. Pobaltské štáty, Španielsko a Portugalsko zase zdôrazňovali požiadavku vytvorenia skutočného vnútorného trhu s energiami, čo vyplýva z ich nedostatočného energetického prepojenia s ostatnými európskymi krajinami,“ dodal Šefčovič.
Pre vznik energetickej únie je teraz potrebné pripraviť legislatívu, ktorú budú členské štáty EÚ implementovať do svojich právnych noriem. "Celkovo sme si stanovili 15 prioritných akčných bodov počas nasledujúcich piatich rokov. Ide najmä o prípravu a revíziu smerníc a nariadení, ako sú nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu, nariadenie o energetickej účinnosti, smernica o energetickej hospodárnosti budov a iné. Už tento rok pracujeme na vytvorení novej štruktúry európskeho trhu s elektrinou, stratégii pre vykurovanie a chladenie a ďalšom kole financovania projektov spoločného záujmu, ktoré sú nevyhnutné pre európsku energetickú infraštruktúru,“ doplnil Šefčovič.
Novovzniknutá energetická únia by mala v prvom rade riešiť energetickú bezpečnosť, dotvorenie jednotného trhu s energiami v rámci EÚ, odstránenie technických a administratívnych bariér, či rešpektovanie klimatických cieľov. Energetická únia by sa mala v neposlednom rade zamerať aj na energetickú efektívnosť v EÚ.