Primárny rozpočet centrálnej vlády nezahŕňa splátky dlhov a rozpočty organizácií sociálneho zabezpečenia a miestnych samospráv. Líši sa od údajov, ktoré sledujú veritelia Grécka, Európska únia a Medzinárodný menový fond. Naznačuje ale stav financií krajiny.
Vláda počítala s tým, že vykáže za štyri mesiace schodok primárneho rozpočtu 287 miliónov eur. Daňové príjmy za január až apríl predstavovali 14,29 miliardy eur a boli v súlade s vládnym očakávaním. Výdavky dosiahli 16,32 miliardy eur, čo bolo o dve miliardy menej, ako vláda plánovala. Krajina, ktorá sa potýka s nedostatkom hotovosti, musela znížiť svoje výdavky, aby mohla splniť všetky svoje záväzky, napísala agentúra Reuters.
Krajina, ktorá sa potýka s nedostatkom hotovosti, musela podľa Reuters znížiť svoje výdavky, aby mohla splniť všetky svoje záväzky. Podľa bývalého námestníka ministra financií Christosa Staikurasa z opozičnej Novej demokracie sa za znížením výdavkov skrýva zdržiavanie platieb v oblasti povinných výdavkov týkajúcich sa napríklad správ sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a rôznych úrovní štátnej správy, vrátane krajov a obcí.
Práve vláda v Aténach sa usiluje o to, aby vybrala všetku voľnú hotovosť na všetkých stupňoch štátnej správy a vo verejnoprávnych inštitúciách. Peniaze mali dodať tiež kraje a 325 obcí, z ktorých sa k tomuto kroku podľa posledných informácií odhodlali len dve. Starostovia to zdôvodnili obavami o budúcnosť svojich finančných prostriedkov. Vláda, ktorá dúfala, že zhromaždí v štátnej kase okolo 2,5 miliardy eur, sa tak musela doteraz uspokojiť len s 600 miliónmi eur.
Vláda si predlžuje po finančnej stránke život, ako len môže. V súčasnosti je prakticky na konci svojich možností. Atény stále čakajú na konečné rozhodnutie eurozóny o uvoľnení zostávajúcich 7,2 miliardy eur z končiaceho záchranného programu pre Grécko. Pôvodne malo byť rozhodnuté v apríli.
Eurozóna v marci schválila štvormesačné predĺženie programu, výplatu peňazí ale pozastavila do zhodnotenie reformných plánov novej gréckej vlády. Silne zadlžená krajina pritom tieto peniaze nutne potrebuje na odvrátenie hrozby platobnej neschopnosti.
Podľa gréckych médií Atény dúfajú, že konečná dohoda príde „o päť minút dvanásť“ pri stretnutí gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Rige počas summitu Východného partnerstva v dňoch 21. a 22. mája. Grécka vláda sa domnieva, že možná je len „politická dohoda“, teda dohoda medzi vrcholnými predstaviteľmi bez zohľadnenia ekonomických kritérií požadovaných medzinárodnými veriteľmi.
Podľa agentúry Bloomberg veritelia vypočítali, že na to, aby Grécko dosiahlo tento rok primárny prebytok vo výške jedného percenta HDP, ako sa nová Tsiprasova vláda sama zaviazala, musí podniknúť úsporné opatrenia vo výške troch miliárd eur. Atény tvrdia, že peniaze zoženie lepším výberom daní. Veritelia ale upozorňujú, že sa na to nedá spoliehať.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur.