„Sieť infraštruktúry, ktorá je pre prosperitu životne dôležitá, je kompletne zničená a niet takmer žiadnych pochybností, že Nepál sa dostane tento rok do recesie. Po ničivom zemetrasení je ekonomika Nepálu na tom takmer tak zle ako ekonomika Zimbabwe,“ priblížil Dembik. Obnoviť ju pritom podľa neho potrvá aj desať rokov.
Hlavnou prioritou pre tamojšie hospodárstvo je podľa ekonóma udržať si prístup k zahraničným menám. „Turizmus je, na rozdiel od všeobecného presvedčenia, len malou časťou HDP Nepálu. V roku 2013 to bolo zhruba 8,2 % HDP. No turizmus je druhým najvýznamnejším zdrojom devíz v krajine, hneď po peniazoch, ktoré posielajú domov pracovníci zo zahraničia,“ skonštatoval Dembik.
V nadchádzajúcich mesiacoch bude mať pre krajinu životne dôležitý význam zahraničná pomoc. Tá umožní vláde a súkromnému sektoru pokračovať v splácaní úverov zahraničným veriteľom a stabilizovať platobnú bilanciu. Najväčšou výzvou pre Nepál pritom nebude ani tak vyzbieranie finančnej pomoci, ale jej rozumné využitie. Podľa Dembika totiž podobne ako v množstve nerozvinutých krajín je korupcia silno zakorenená v každej úrovni spoločnosti. Napriek mechanizmu, ktorý zaviedla medzinárodná komunita, je pravdepodobné, že 10 až 20 % celkového objemu finančnej pomoci sa stratí cez rôzne podvody a spreneveru. „Je to takmer neodvratné,“ varoval Dembik.
Ekonóm odporúča Nepálu prehodnotiť monetárne politiky s cieľom zohľadniť rastúci vplyv a vzťahy s Čínou. Nepál by sa mal tiež sústrediť na rozvoj sektora vodnej energetiky. „Bude trvať najmenej jednu dekádu, kým sa Nepál zotaví z krízy a pravdepodobne ešte viac času, kým vznikne dobre vzdelaná stredná vrstva,“ uzavrel Dembik.