Za rozhodujúcu príčinu pritom označila medziročné zvýšenie deficitu verejných financií aj po očistení o dočasné vplyvy. Uvoľnenie fiškálnej politiky tak podľa rozpočtovej rady zhoršilo hodnotu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií v minulom roku na 2,4 % hrubého domáceho produktu oproti 1,9 % hrubého domáceho produktu z roku 2013. Zmena ukazovateľa pritom už berie do úvahy aj zmeny v daniach účinné od roku 2015, bez ktorých by bolo zhoršenie ešte výraznejšie.
Ak by sa mal podľa správy rozpočtovej rady dlh verejnej správy udržať pod hranicou 50 % hrubého domáceho produktu, vláda by musela už v súčasnosti zlepšiť saldo rozpočtu o 2,4 % výkonu ekonomiky. Najvýznamnejším faktorom zhoršovania dlhodobej udržateľnosti verejných financií je pritom demografický vývoj. Do roku 2064 podľa rozpočtovej rady prispejú zmeny v demografickom vývoji pri súčasnom nastavení politík k zhoršeniu bilancie rozpočtu o 2,6 %. V menšej miere sa na tejto zmene podieľajú penzijné schémy a vo väčšej rastúce výdavky na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť.
Na základe dosiahnutého výsledku hospodárenia a platnej legislatívy ku koncu roka 2014 pritom rozpočtová rada vypočítala, že pri nezmenených podmienkach by dlh verejnej správy v nasledujúcich 50 rokoch narástol až na vyše 250 % hrubého domáceho produktu. Horný limit dlhu definovaný ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti by bol prekročený v roku 2021. "Ide len o hypotetickú projekciu, nakoľko finančné trhy by prestali financovať slovenský dlh už oveľa skôr,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencií šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.
Zo zistení rady tak vyplýva, že Slovensko bude na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií potrebovať ďalšie opatrenia, či už znižujúce výdavky, alebo zvyšujúce príjmy. Ak by sa totiž oproti súčasnému stavu nič nemenilo, krajina by podľa člena rozpočtovej rady Michala Horvátha mohla mať problémy s financovaním svojho dlhu už o tri volebné obdobia. "V tomto kontexte vítame avizovanú snahu vlády obnoviť konsolidáciu po ročnej prestávke,“ povedal. Vláda vo svojich rozpočtových výhľadoch totiž hovorí, že stále platí jej cieľ dostať sa v roku 2017 k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu, čo si však vyžiada ďalšie znižovanie výdavkov či zvyšovanie daní v stovkách miliónov eur. "Zatiaľ tam chýbajú opatrenia, ktoré treba predstaviť a zaviesť, aby sa tieto čísla mohli stať reálnymi,“ doplnil Šramko.