Medzinárodná konferencia, ktorá sa od utorka koná v Kyjeve, má podporiť ukrajinské reformy a zoznámiť návštevníkov z 50 krajín sveta o cieľoch Ukrajiny v krátkodobom aj strednodobom horizonte. Kyjev bude informovať o výsledkoch doterajších reformných krokov od pádu režimu Viktora Janukoviča vlani vo februári.
Ide najmä o stabilizáciu ukrajinskej ekonomiky a stanovenie prioritných cieľov do budúcnosti, hlavne v poľnohospodárstve a energetike. Významná časť diskusie bola podľa agentúry Unian venovaná situácii na východe krajiny.
Ukrajina sa spolieha na podporu zahraničia
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v úvodnom prejave na konferencii zdôraznil, že napriek úsiliu Kyjeva o plnenie minských mierových dohôd môže vojna v Donbase „prepuknúť v ktoromkoľvek okamihu“. Ukrajinské vedenie je ale podľa Porošenka odhodlané urobiť všetko pre to, aby „nevzniklo pokušenie pochybovať alebo ustupovať“.
Kyjev podľa hlavy štátu sa spolieha na to, že Západ Ukrajinu v jej úsilí podporí. „Ukrajina potrebuje Európu, ktorá bude v otázke Donbasu jednotná,“ upozornil Porošenko.
Za jedinú cestu k obnove ukrajinskej ekonomiky označil v utorok reformný program šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Upozornil, že Ukrajina potrebuje nielen reformy ekonomické, ale aj politické, a okrem nich aj program boja s korupciou. „Ak budete pokračovať v reformách, budeme my pokračovať s pomocou,“ povedal Juncker.
Prostredníctvom videokonferenčného hovoru prehovoril k účastníkom rokovaní americký viceprezident Joe Biden. Povedal, že od začiatku reformného procesu poskytli USA Ukrajine 450 miliónov dolárov a miliardu kreditných záruk. Ďalšie dve miliardy dolárov sú podľa Bidena pripravené, ak bude reformný program pokračovať.
„Rusko dnes okupuje ukrajinské územie, vysiela do Donbasu tanky a rakety. Je to pokus prekresliť európske hranice a ohroziť ukrajinskú bezpečnosť. Sankcie musia pokračovať, aby Rusko splnilo všetky svoje záväzky vyplývajúce z minských dohôd,“ vyhlásil Biden.
Klaus: Kyjev má nerealistické očakávania
Politické sily na Ukrajine sa naďalej spoliehajú na nejakú budúcu zahraničnú intervenciu a nehľadajú domáce politické riešenie. Na medzinárodnej konferencii nazvanej Globálne fórum otvorených spoločností to v utorok v azerbajdžanskom Baku vyhlásil bývalý český prezident Václav Klaus.
„Spoliehajú sa na represiu a na nerealistické očakávania západnej ekonomickej a vojenskej pomoci. Tá nepríde,“ uviedol český politik.
Podľa Klausa je terajšia situácia na Ukrajine ukrajinským problémom, nie problémom ukrajinsko-ruským ani problémom Západu a Ruska. „Je dôsledkom evidentného nezdaru tejto krajiny vykonať úspešnú transformáciu od komunizmu k systému slobody, pluralistickej parlamentnej demokracie a trhovej ekonomiky, od pasívnej úlohy v sovietskom impériu k vlastnej štátnosti a zvrchovanosti,“ povedal exprezident.
"Ukrajina v tomto zmysle neuspela viac ako ktorákoľvek iná stredoeurópska či východoeurópska krajina. Čiastočne vďaka tomu, že vznikla umelo, ako dôsledok rozpadu Sovietskeho zväzu, bola a je hlboko rozdelená. Ukrajinská kríza sa postupne stala problémom, ktorý je zásadne ovplyvňovaný, ak nie priamo riadený zvonka, "usudzuje Klaus.
Existujúce konflikty v postsovietskom priestore nie je možné riešiť v podmienkach narastajúcej konfrontácie medzi Ruskom a Západom, pokračoval Klaus.
„Vzťahy medzi Ruskom a Západom nesmú byť redukované na súčasnú ukrajinskú krízu. Je potrebné ich vidieť v dlhšej perspektíve,“ povedal.
Rusko je podľa Klausa tradičnou európskou veľmocou. „Dnešný úplne umelý a nie autenticky vzniknutý konflikt medzi Západom a Ruskom už dávno nie je konfrontáciou dvoch principiálne odlišných politických a sociálno-ekonomických systémov. Mali by sme prestať viesť staré, už dlho neexistujúce bitky,“ povedal bývalý český prezident.