Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorá má akútny nedostatok peňazí si oficiálne od týchto inštitúcií peniaze požičiava, aby mohla zaplatiť dôchodky a mzdy štátnych zamestnancov. Parlament schválil opatrenia väčšinou 156 hlasov poslancov vládnej koalície ľavicovej formácie SYRIZA a nacionalistických Nezávislých Grékov.
Opozícia označila tento krok za protiústavný. Vláda sa tak dostáva k trom miliardám eur, ktoré môže použiť v nasledujúcich dvoch týždňoch. Voľná hotovosť má byť v rámci plánu prevedená na grécku centrálnu banku, ktorá za ňu vydá krátkodobé cenné papiere s úrokom 2,5 percenta. „Peniaze budú prinášať lepšie úroky (ako v bankách),“ povedal zákonodarcom vládny hovorca.
Proti prevodu peňazí do centrálnej banky sa zdvihol odpor medzi starostami obcí aj vedúcimi zhruba 1 400 najrôznejších inštitúcií, ktorých činnosť je tak ochromená. Obecní zamestnanci v piatok na protest proti plánu zorganizovali trojhodinový štrajk.
Protesty zvyšujú tlak na premiéra Tsiprasa, ktorého rozhodnutie pokračovať v boji s medzinárodnými veriteľmi už stráca medzi gréckymi voličmi na popularite.
Podľa médií si vláda predlžuje po finančnej stránke život najmenej do 11. mája, keď má opäť zasadať euroskupina, teda ministri financií krajín platiacich eurom. V tom čase už by malo – aspoň podľa očakávania Atén – padnúť konečné rozhodnutie o uvoľnení zostávajúcich 7,2 miliardy eur zo záchranného programu pre Grécko. Pôvodne malo byť rozhodnuté do 24. apríla.
Eurozóna koncom marca súhlasila so štvormesačnom predĺžením programu, výplatu peňazí pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Silne zadlžená krajina pritom tieto peniaze nutne potrebuje na odvrátenie hrozby platobnej neschopnosti.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur.