Námestníci ministrov financií eurozóny preto zatlačili na Grécko, aby už konečne prišlo s vierohodným zoznamom ozdravných opatrení vrátane reformy dôchodkového systému a privatizácie štátnych podnikov. Ministri financií ich chcú vidieť najneskôr 24. apríla, aby bolo možné daných sedem miliárd uvoľniť a predísť tak neriadenému bankrotu krajiny. „Pri zasadnutí euroskupiny už stopercentne dosiahneme dohodu,“ prisľúbil vo štvrtok grécky minister pre koordináciu vládnych aktivít Alekos Flamburaris.
Grécko v súčasnosti žije z ruky do úst, respektíve od splátky k splátke. Aténam sa síce vo štvrtok podarilo splatiť prvú splátku z úveru od Medzinárodného menového fondu, ale museli si na to požičať vydaním nových pokladničných poukážok. Spravovanie dlhu robením nových a ešte drahších dlhov je však dlhodobo neudržateľné.
Grécke médiá preto píšu, že premiér Alexis Tsipras sa z Moskvy vrátil späť do reality. Od ruského prezidenta Vladimira Putina si síce vypočul povzbudivé slová a podporu v investičných projektoch, ale nič, čo by riešilo akútne finančné problémy krajiny.
Eurozóna koncom marca súhlasila so štvormesačným predĺžením záchranného programu pre Grécko, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur však pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Grécko začiatkom mesiaca preto predložilo 26-stranový zoznam reforiem, ale podľa zástupcov medzinárodných veriteľov sú návrhy Atén príliš optimistické a nepodložené konkrétnymi číslami.
„Gréckej strane sme poskytli ešte šesť pracovných dní na prezentáciu návrhov, ktoré by veritelia mohli akceptovať,“ citoval grécky denník Kathimerini nemenovaný zdroj blízky rokovaniam.
Väčšina pozorovateľov je presvedčená, že uvoľnenie 7,2 miliardy eur Grécko ochráni pred bankrotom, problémy krajiny to však nevyrieši. Očakáva sa, že Grécko bude potrebovať aj tretí balík finančnej pomoci. Hovorí sa o sume 30 až 50 miliárd eur.