Najviac v pomere k hrubému domácemu produktu dali na sanáciu finančných inštitúcií daňoví poplatníci v Írsku a Grécku, ktorým sa pritom väčšina týchto peňazí nikdy nevráti. Plynie to z odhadov, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska centrálna banka (ECB).
Medzi jednotlivými krajinami bloku boli v nákladoch na sanáciu finančného sektora obrovské rozdiely. Kým v Írsku dosiahli 37,3 percenta HDP, v Grécku 24,8 percenta a v Slovinsku 14,2 percenta, takmer nulové boli vo Francúzsku, Taliansku, na Slovensku, vo Fínsku a Estónsku.
Nemecko dalo na podporu krachujúcich bánk ekvivalent viac ako desiatich percent svojej ročnej produkcie. Británia, ktorú ECB do prehľadu tiež zaradila, dala len necelých sedem percent, hoci jej finančný sektor je výrazne väčší ako nemecký.
ECB tiež skúmala, aký podiel z nákladov na sanáciu bánk vlády vložili do nákupov aktív, ktoré by im mohli v budúcnosti vynášať, čím by sa časť nákladov na sanáciu vrátila späť.
U Írska a Grécka bol podiel získaných aktív s možnou budúcou návratnosťou len tretinový až polovičný, pretože väčšina peňazí išla na rekapitalizáciu bánk a prevzatia ich beznádejne ireverzibilných aktív.
Írsko tak zo záchrany bánk utrpelo pravdepodobnú stratu okolo 25 percent HDP a v prípade Grécka to bolo viac ako 12 percent, odhadla ECB podľa agentúry Reuters.
V Nemecku, Británii a Holandsku smerovali viac ako dve tretiny finančnej podpory bánk do nákupov ich hodnotných aktív. Tieto krajiny už tiež dokázali získať časť nákladov na sanáciu bánk späť, konštatovala ECB. Británia mohla ukončiť podporu bánk v podobe úverových garancií, ktorých hodnota v roku 2009 dosiahla 34 percent.