V rámci takzvaného kvantitatívneho uvoľnenia menovej politiky tlačením nových peňazí má ECB v spolupráci s centrálnymi bankami členských štátov stiahnuť z trhu každý mesiac prevažne štátne dlhopisy za 60 mld. eur. Cieľom je podporiť hospodársky rast a posunúť infláciu v Európskej menovej únii z negatívneho teritória k želanej úrovni tesne pod hranicou 2 %. V nákupoch plánuje ECB pokračovať do septembra 2016 a v prípade nutnosti aj dlhšie.
„Vzhľadom na nízke úrokové sadzby v eurozóne mám pochybnosti, či ekonomický dopad programu nákupov dosiahne želanú úroveň,“ uviedla Lautenschlägerová pre nemecký týždenník Wirtschafts Woche.
Nákupmi dlhopisov ECB udržiava trhové úrokové sadzby, ako aj náklady na obsluhu verejných dlhov, na nízkych úrovniach. To by malo presmerovať záujem investorov do rizikovejších aktív a podporiť hospodársky rast.
Program tiež oslabil kurz eura, čo podporuje export z eurozóny. Predstaviteľka ECB však varuje, že nízke úrokové sadzby môžu viesť k vzniku cenových bublín. Hrozí tiež, že nízke náklady na nové pôžičky znížia tlak na ekonomické reformy a ozdravovanie verejných financií v problémových štátoch eurozóny, upozornila Lautenschlägerová.
Členka Výkonnej rady ECB v minulosti pôsobila ako viceguvernérka nemeckej centrálnej banky a v rámci ECB patrí k zástancom prísnej menovej politiky.