„Dnes sme podpísali spoločné vyhlásenie o zámere Nemecka poskytnúť Ukrajine úverový rámec 500 miliónov eur. Z toho by 200 miliónov malo slúžiť na podporu fungovania štátu a 300 miliónov na naštartovanie ekonomiky,“ povedal Jaceňuk na tlačovej konferencii.
Podľa ukrajinského premiéra by peniaze mali poslúžiť na budovanie infraštruktúry. Kyjev chce časť z nich tiež použiť na poskytovanie úverov malým a stredným ukrajinským podnikom.
„Nemecké ministerstvá chcú pomáhať transformácii Ukrajiny na hospodársky úspešnú a transparentnú krajinu,“ povedala Merkelová. Okrem pomoci na vládnej úrovni podľa nej chce kabinet podporiť aj vstup nemeckých firiem na ukrajinský trh.
„Nemôžem hovoriť za každú jednotlivú firmu, či sa rozhodne pre investíciu (na Ukrajine) alebo nie. Ale chceme, aby na Ukrajine čo najviac nemeckých podnikov zostalo a aby tam prišli aj ďalšie firmy,“ povedala kancelárka. Podľa nej sa nemecké podniky o situáciu na Ukrajine zaujímajú, čo Merkelová považuje za signál, že chcú s touto krajinou obchodovať.
K zvýšeniu záujmu firiem o investície na Ukrajine by podľa Merkelovej mali prispieť aj reformy, ktoré by znížili korupciu. Podľa kancelárky sa nedá očakávať, že by sa podarilo premeniť celú krajinu počas niekoľkých týždňov, Kyjev je však podľa nej na dobrej ceste.
„Veľmi oceňujem to, čoho sa podarilo dosiahnuť v uplynulých týždňoch,“ pochválila kancelárka prácu ukrajinskej vlády, ktorá podľa nej ukazuje snahu premeniť krajinu k lepšiemu aj napriek konfliktu v Donbase.
O situácii na východe Ukrajiny, kde vládne jednotky stoja proti proruským separatistom, obaja politici uviedli, že je pokojnejšia ako bola v minulosti. O skutočnom prímerí sa ale podľa nich zatiaľ nedá hovoriť a stále tiež chýba potvrdenie od Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE), že boli z frontu stiahnuté ťažké zbrane.
Jaceňuk obvinil zo zodpovednosti za incidenty v Donbase separatistov. „Počet prestreliek sa znížil. Zo strany Ukrajiny je zastavenie paľby dodržiavané, z ruskej strany to tak ale nie je,“ povedal s tým, že ukrajinská armáda od uzavretia februárovej dohody v Minsku zaznamenala 75 mŕtvych. Mŕtvych však hlásia aj separatisti.