Systém mliečnych kvót bol zavedený v roku 1984 a o jeho konci rozhodla Európska komisia prvýkrát v roku 2003. Podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPaRV) Ľubomíra Jahnátka mali poľnohospodári možnosť pripraviť sa na zrušenie mliečnych kvót. O termíne, kedy sa tak stane vedeli od roku 2008. Ako uviedol po rokovaní vlády, aj z dôvodu ukončenia kvót zvýšili v novom programovacom období podporu na dojnice.
„Z pôvodných 81 eur, ktoré poľnohospodári dostávali v starom programovacom období, zvyšujeme podporu na 379 eur, čiže v podstate skoro o tristo eur budú dostávať viac na jednu dojnicu ako doteraz,“ uviedol Jahnátek. Ako pokračoval, zároveň zaviedli podporu 160 eur na jalovice. Tvrdí, že táto štátna podpora by mala pomôcť čiastočne vykryť náklady na výrobu mlieka. „A to by malo poľnohospodárom potom pomôcť pri cenovej vojne, ktorá môže nastať,“ povedal Jahnátek.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa pred časom vyjadrila, že je za zachovanie mliečnych kvót, obáva sa, že na liberalizovaný mliečny trh EÚ doplatia v prvom rade slovenskí prvovýrobcovia. Problémom podľa komory môže byť prebytok mlieka zo zahraničia, ktorý spôsobí ešte väčší tlak na ceny mlieka. Ako upozorňuje, tie už v súčasnosti nepokrývajú náklady výrobcov.
Podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) dotácie a limity deformujú trh, preto je potrebné bojovať za ich plošné zrušenie. Dovtedy kým sa tak stane požadujú dorovnanie dotácií pre slovenských farmárov. Liberáli konštatujú, že Slovensko svoje kvóty nikdy nevyčerpalo, a preto by sme za nimi nemali „plakať“. Zároveň farmárom odkazujú, že by sa mali sústrediť na výrobu vysokokvalitného mlieka. „Ak budeme mať kvalitné mlieko a mliečne produkty, bude nám len vyhovovať, že kvóty sú preč. Čím menej limitov, tým väčší priestor pre náš mliekarenský priemysel. Vtedy nebudeme potrebovať podporu exportu. Dobrý produkt sa podporuje sám svojou kvalitou,“ konštatoval tímlíder SaS pre pôdohospodárstvo Hans Faltys.