Slovensko, naopak, v medzinárodných, ale aj v domácich hodnoteniach podnikateľského prostredia nerobí výrazné pokroky. Keď sa darí podnikateľom a firmám, ekonomika rastie, nezamestnanosť klesá a zvyšuje sa životná úroveň obyvateľov.
„Dlhovou krízou zasiahnuté krajiny periférie eurozóny boli nútené v rámci zlepšovania podnikateľského prostredia a zlepšenia konkurencieschopnosti uskutočňovať deregulácie, odbyrokratizovávať prostredie a uľahčovať život podnikom,“ komentuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Prejavilo sa to v zlepšení ich postavenia v medzinárodnom rebríčku Doing Business Svetovej banky, v ktorom sa systematicky posúvajú na vyššie priečky a doťahujú sa na Nemecko. Kým Atény zaostávali v hodnotení za Berlínom v roku 2008 o vyše 80 miest, v tomto roku stiahli stratu na polovicu.
„Eurozóna tak smeruje k optimálnej menovej oblasti, hoci cesta k tomuto cieľu bude ešte dlhá. Kombinácia pokroku v štrukturálnych reformách, nižších cien ropy, slabšieho eura na devízových trhoch a kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky spolu s robustným rastom ekonomiky USA vytvárajú predpoklad, že jej hospodárstvu by sa mohlo dariť v tomto roku ešte lepšie, ako v súčasnosti odhadujú konsenzy,“ poznamenáva Pánis.
Gréci to nemajú isté
Otázne však je, ako budú v tomto trende napredovať spomínaní Gréci. Nová ľavicová grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom totiž nielenže nechce pokračovať v začatých reformných krokoch, svoju pozornosť chce presmerovať od podnikateľskej sféry k bežným ľuďom. Aj napriek tomu, že stále potrebujú pomocnú ruku od únie a hrozí im bankrot, rozhodli sa viac rozdávať a prispievať najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. Napríklad zvýšením minimálnej mzdy na 750 eur, čo však v porovnaní so Slovenskom je takmer priemerný mesačný zárobok Slováka.
Svetová banka v prípade Grécka, Portugalska či Španielska oceňuje aktuálne celkovo zjednodušovanie podnikania v krajine, keď klesajú finančné nároky na založenie spoločnosti, znižuje sa povinná administratíva a zrýchľuje výkon domácej štátnej správy.
V Grécku sa od roku 2013 výrazne zjednodušilo práve založenie firmy, ale najmä vybavovanie papierov na stavebnom úrade a katastri. Slovensko v rebríčku Doing Business skončilo za minulý rok na 37. mieste spomedzi 189 krajín. Prepadlo sa oproti roku 2013 o dve priečky. Predbehlo však napríklad susednú Českú republiku (44.) alebo Maďarsko (54.). Zo susedných krajín sa Rakúsko umiestnilo na 21. mieste a Poľsko na 32. mieste.
Na druhej strane, Slovensko sa čoraz viac vzďaľuje v podmienkach na podnikanie svojmu najvýznamnejšiemu obchodnému partnerovi Nemecku. Svetová banka pri zostavovaní vlaňajšieho rebríčka používala novú metodológiu, v rámci ktorej posudzovala 10 kritérií, ako sú založenie firmy, získanie prístupu k elektrickej sieti, získanie stavebného povolenia, zápis nehnuteľnosti do katastra alebo vymáhateľnosť kontraktov.
Svetová banka však v porovnaní krajín nevyhodnocuje bezpečnostnú situáciu, makroekonomickú stabilitu, korupciu, kvalifikáciu pracovnej sily alebo stabilitu finančných systémov.
Boj s daňovými únikmi je prínosom
Slovensko má čo doháňať vo viacerých oblastiach. Niektoré inštitúcie sú však v tomto smere ku krajine zhovievavejšie ako Svetová banka. Napríklad v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra sa Slovensko umiestnilo za vlaňajšok na 75. mieste. Oproti roku 2013 si polepšila o tri priečky. Po siedmich rokoch zhoršovania a historicky najhoršom umiestnení v roku 2013 na 78. priečke došlo vlani k zmene trendu a malej korekcii pozície Slovenska. Napriek tomu sa Slovensku nepodarilo dostať do prvej polovice rebríčka, v ktorej sa nachádzajú všetky krajiny EÚ okrem Chorvátska (77. miesto) a Grécka (81. miesto).
„Obrat vo vývoji hodnotenia Slovenska spôsobilo najmä zvýšenie makroekonomickej stability, klesajúci deficit a intenzívnejší boj vlády s daňovými únikmi,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Napriek tomu je podľa neho pozícia Slovenska v rebríčku naďalej mimoriadne nepriaznivá a je potrebné realizovať ďalšie zásadné opatrenia.
„Predovšetkým v súdnictve a vymožiteľnosti práva, bojovať proti korupcii a klientelizmu, ktoré podnikatelia vnímajú mimoriadne kriticky, a zvýšiť atraktívnosť daňového systému nie pridávaním, ale rušením výnimiek a znížením sadzby korporátnej dane na úroveň okolitých krajín,“ dodáva Kičina.
Aktuálne je korporátna daň v krajine na úrovni 22 percent. Rezort financií nevylučuje, že v budúcom roku dôjde k zníženiu sadzby.
Ďalšími bariérami v krajine sú podľa Svetového ekonomického fóra administratívne zaťaženie, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, rigidný pracovný kódex, zaostávajúci vzdelávací systém a nízka úroveň inovácií.
Íri nezvyšovali podnikateľom dane
Nižšie dane pre firmy, na čo upozorňujú viaceré slovenské podnikateľské združenia, zaberajú napríklad v Írsku. Tamojšia vláda musela za posledné roky zaviesť tvrdé úsporné opatrenia, no tie išli na vrub vyšších spotrebných daní a zoštíhľovania štátneho aparátu. Íri však ponechali sadzbu dane z príjmu právnických osôb na úrovni 12,5 percenta. Táto sadzba je obvykle spomínaná ako jeden z primárnych dôvodov írskeho ekonomického boomu. K tomu zaviedli trojročné daňové prázdniny pre nové startupy (začínajúce firmy, pozn. red.), ktoré začali obchodovať v rokoch 2012, 2013 a 2014.
Podnikateľské prostredie chce Írsko podporiť aj cez dobudovanie a modernizáciu dopravnej infraštruktúry vo výške 34,4 miliardy eur.