Gastrolístky nezrušia. Dôvodom je zdravie

, 04.03.2015 20:00, aktualizované: 05.03.2015 07:00
obchod, predaj, rožky, pečivo, predavačka,...
Štát nechce, aby ľudia na obed nahradili teplé jedlo studeným šalátom s rožkami. Autor: ,

Kauza gastrolístkových firiem, ktoré Protimonopolný úrad podozrieva z kartelu, prešla do diskusie o možnom zrušení stravných lístkov. Úrad totiž poukázal aj na problém marží gastrolístkových spoločností. Diskusii však hneď v zárodku dáva stopku ministerstvo práce. Súčasná vláda v tomto volebnom období neplánuje zrušiť gastrolístky a nahradiť ich finančným príspevkom.

Odôvodňuje to tým, že ľudia by hotovosť nevyužívali na teplé jedlo. Ceny gastrolístkov sa pohybujú v rozmedzí od 3,15 do 4,20 eura. Momentálne gastrolístky používa približne 750-tisíc zamestnancov a tisíce živnostníkov.

„Sme presvedčení, že zrušenie súčasného systému by mohlo ohroziť stravovanie zamestnancov. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja. Ak by dostali zamestnanci napríklad príspevok od zamestnávateľa na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek, teda aj na alkohol či cigarety, čo je v rozpore s účelom tohto príspevku. Zároveň by zvýšenie príjmov pre zamestnancov znamenalo vyššie dane a odvody a v konečnom dôsledku by tak dostali menej, ako dostávajú dnes,“ odkázala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Namiesto gastrolístka vyššia výplata?

Ján Dinga z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (Iness) však oponuje, že ak by sa gastrolístky zrušili a nahradilo by ich vyplácanie povinného príspevku na stravovanie rovno s výplatou, tak by sa zamestnancom zvýšila čistá mzda o hodnotu lístka a získali by aj na odstránení poplatkov pre sprostredkovateľa.

„V skutočnosti je to práve samotná existencia gastrolístkov, ktorá sa už dnes premieta do nižšej mzdy zamestnanca. Ide totiž o pravidelný náklad, s ktorým musí každý zamestnávateľ počítať, podobne ako napríklad povinné odvody,“ tvrdí Dinga.

Nanútené gastrolístky okrem toho podľa neho môže zamestnávateľ kompenzovať nižšou mzdou, respektíve jej dlhodobým nezvyšovaním aj teraz. „Zvýšené náklady sa tiež môžu prejavovať aj neposkytovaním celej škály benefitov a odmien, ktoré patria v mnohých firmách k bežným štandardom. Ak sa chce zamestnávateľ správať k zamestnancom nekorektne, gastrolístky mu v tom nezabránia,“ tvrdí Dinga. Príspevok by mal byť podľa jeho slov oslobodený od dane z príjmov rovnako, ako sú aktuálne oslobodené príspevky na nákup gastrolístkov.

Gastrolístky, ktoré sa majú využívať výhradne na platbu obeda, však sú už v súčasnosti ľuďmi využívané aj na platenie za drogériu či potrieb do domácností, aj keď to oficiálne nie je povolené. V roku 2001 sa zvažovalo, či by lístky nemali byť len na zaplatenie teplého jedla. Následne ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 sa hovorilo o úplnom zrušení gastrolístkov a ich nahradením finančnými príspevkami na stravovanie v rovnakej hodnote. Povinný 55-percentný príspevok zamestnávateľa sa mal jednoducho vyplácať zamestnancom do mzdy.

Podobný návrh prišiel z radov opozície aj vlani. Asociácia eminentov stravovacích poukážok vtedy namietala, že zrušením stravných lístkov klesnú tržby v reštauráciách o zhruba 210 miliónov eur ročne, o prácu v tomto sektore príde približne 15-tisíc ľudí a súčasne reštaurácie zvýšia ceny pre zákazníkov.

Ministerstvo: Ide zatiaľ o podozrenia

Gastrofirma pritom zamestnancovi podľa Iness poplatky nepriamo účtuje hneď dvakrát. Najprv poplatok zaplatí svojmu zamestnávateľovi, keď gastrolístky v jeho prospech objednáva, potom reštaurácii, teda obchodnému reťazcu, keď gastrolístok vymieňa za hotovosť. Podľa Zákonníka práce môžu gastrofirmy účtovať za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Gastrofirmy aktuálne preveruje aj Protimonopolný úrad. Ten má podozrenie z kartelu medzi piatimi spoločnosťami, ktoré na Slovensku poskytujú tieto stravovacie a benefitné poukážky. Vo veci už úrad začal správne konanie. Na základe zhromaždených dôkazov sa vraj firmy dohadovali, aby obchodné reťazce neprijímali pri platení za nákup od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Ľudia tak mali byť nútení využiť gastrolístky prioritne v stravovacích zariadeniach. Provízie, ktoré firmy dostávajú za stravné lístky od hotelov a reštaurácií, sú údajne oveľa vyššie, ako provízie od obchodných reťazcov. Šéf Asociácie eminentov stravovacích poukážok Štefan Petrík podozrenia z kartelu odmieta.

Firmám v prípade preukázania viny hrozí aj trojročný zákaz účasti na verejných obstarávaniach a pokuta až do výšky 10 percent z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie. Rezort práce aj napriek tomuto faktu považuje gastrolístky za správne riešenie dotovania stravovania.

„Podozrenie z porušovania hospodárskej súťaže nemôže znamenať ohrozenie stravovania zamestnancov,“ doplnila Husárová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#INESS #Protimonopolný úrad #gastrolístky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku