Finančná správa by sa k takýmto podnikateľom mala správať „nadštandardne“. Inými slovami, nemala by ich obťažovať administratívnou náročnosťou. S takýmto návrhom prichádza ministerstvo financií.
Šéf rezortu Peter Kažimír najnovšie vyhlásil, že „benefitom za dobré daňové správanie by mohli byť napríklad nižšie preddavky na daň či nižšia alebo žiadna zábezpeka.“
„Mohla by ním byť i nižšia periodicita daňových kontrol či iné legislatívne ústupky,“ povedal Kažimír.
Firmy pôsobiace na Slovensku by už tento rok mali dostať od Finančnej správy ratingové hodnotenie. Ratingy firiem chce vláda pravidelne zverejňovať, aby sa prípadní obchodní partneri danej firmy vyhli problémom do budúcnosti. Štát chce týmto krokom takisto zlepšiť výber daní. Firma so zlým ratingovým ohodnotením bude varovným signálom pre obchodných partnerov, že ide o nedôveryhodného partnera, ktorý si nemusí plniť svoje záväzky.
Inšpirujeme sa štátmi s kvalitným súdnictvom
Prvý rating by mal zhodnotiť podnikanie firiem za minulý a tento rok. Obdobne fungujú ratingy v Dánsku, Holandsku či v Belgicku. „Napríklad v prípade, že A–čkový subjekt o deň zmešká lehotu na zaplatenie dane, nebude pokutovaný. Nech je to pre podnikateľov motivačné. Cieľom je, aby tí, ktorí majú najvyšší rating, mali nárok na iný, odlišný prístup zo strany Finančnej správy,“ povedal nedávno pre denník Pravda Daniel Čech, generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie Finančnej správy.
Pôvodný návrh bol, aby sa rating skladal zo štyroch častí – finančnej stability, tá mala vychádzať z ekonomických analýz účtovných uzávierok, z daňovej spoľahlivosti, odvodovej spravodlivosti na základe údajov zo Sociálnej poisťovne a z asignácie, teda či spoločnosť prispieva, alebo neprispieva tretiemu sektoru. Aktuálne Kažimír spomína iba rating zúžený na daňovú spoľahlivosť. Podľa informácií denníka Pravda však štát zvažuje zaviesť aj už spomínané parametre.
Rating bude zostavovaný raz ročne, do 90 dní od termínu na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb a fyzických osôb, resp. od predĺženého termínu. Určený stupeň ratingu bude platný jeden rok. Ako by mal byť rating odstupňovaný, rezort financií zatiaľ neuvádza.
Podnikateľom sa rating nepozdáva
„Podnikatelia už v súčasnosti po uvedení registra účtovných závierok majú voľne prístupné možnosti, ako si overiť svojich zmluvných partnerov. V princípe však systém, resp. štruktúra ratingu podľa návrhu ministerstva financií nie je šťastným riešením, keďže by doň mali vstupovať informácie ako spomínaná spolupráca s tretím sektorom či pomoc sociálne slabším, čo sú absolútne subjektívne informácie,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje niekoľko väčších zamestnávateľov na Slovensku.
„Vnímame to ako manipuláciu práve zo strany tretieho sektora, nakoľko ako inak si máme vysvetľovať, ak by sme v praxi hodnotili dve fi nančne rovnocenné spoločnosti, ktoré si plnia svoje záväzky voči zamestnancom, obchodným partnerom aj voči štátu, len jedna spolupracuje s tretím sektorom a druhá nie?“ pýta sa Gregor.
Analytici si nemyslia, že sa ratingom zlepší situácia v podnikaní na Slovensku. „Problémom je vymožiteľnosť práva. Malý podnikateľ si môže dohodnúť platobné podmienky, ale nemá efektívne páky na rýchle vymáhanie pohľadávky. Neschopnosť rozlíšiť medzi príčinou a dôsledkom nezaplatenej pohľadávky je dobrým dôvodom na to, aby ministerstvo financií podnikateľský sektor len informovalo o daňových nedoplatkoch, ale nehodnotilo, teda nevytváralo rating. Hodnotenie by malo zostať na súkromnom sektore,“ konštatuje Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií.
Problémy s ratingom môžu vzniknúť napríklad v stavebníctve, kde je platenie faktúr na čas skôr výnimkou. Problémová bude po novom aj firma, ktorá sa rozhodne pre veľkú investíciu na základe svojich dlhoročných kladných hospodárskych výsledkov. Jej produkcia môže totiž zaznamenať výkyvy práve na základe zavádzania novej technológie, s ktorou skvalitní výrobné procesy, produkciu, zníži náklady, ale na nejaký čas môže jej rentabilita a likvidita vykazovať problémy.
Spotrebiteľom hodnotenie veľa nedá
Nielen v stavebníctve, ale najmä v maloobchode či vo veľkoobchode je podľa ekonómov zásadným problémom aj skutočnosť, že hodnotenie štátom vôbec nemusí odrážať preferencie zákazníkov a obchodných partnerov hodnoteného subjektu. V ratingu bude mať totiž najväčšiu váhu práve plnenie si zákonných povinností voči štátu, nie kvalita alebo cena poskytovaných tovarov a služieb, či dokonca spokojnosť zákazníkov a obchodných partnerov. To už sú podľa nich kritériá, ktoré ani nie je možné hodnotiť objektívne, keďže závisia od subjektívnych preferencií zákazníka alebo obchodného partnera.
„Bude takisto potrebné zostaviť rozsiahly tím, ktorý bude podnikateľské subjekty hodnotiť. A to bude štát stáť množstvo peňazí. Navyše, takto navrhovaný systém hodnotenia môže niesť i potenciálne riziko nepresností, pretože bude nutné hodnotiť obrovské množstvo daňových subjektov. Chybné udelenie ratingu môže jednotlivých podnikateľov poškodiť. A pretože pôjde o veľmi rozsiahlu a neprehľadnú záležitosť, aj z nej môže vzniknúť riziko korupcie jednotlivých štátnych úradníkov,“ komentuje analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Rezort financií zatiaľ nepovedal, do akej miery zavedenie ratingu firiem zaťaží štátny rozpočet.
Podnikatelia chcú riešiť korupciu
Podnikatelia na Slovensku nové ratingové hodnotenie nepotrebujú. Riešiť chcú predovšetkým korupciu v štáte. Návrhy na lepšie fungovanie právneho štátu nedávno pripravilo štrnásť podnikateľských združení, zamestnávateľských asociácií a obchodných komôr, ktoré sú zoskupené v Iniciatíve za vládu zákona (Rule of Law). Zástupcovia podnikateľskej koalície minulý týždeň premiérovi Robertovi Ficovi odovzdali stanovisko, v ktorom konštatujú, že súčasný stav justície, miera výskytu korupcie a nepredvídateľný legislatívny proces majú negatívny dosah na hospodársky rast a životnú úroveň občanov a predstavujú nielen spoločenský, ale aj ekonomický problém. Stanovisko zaslali aj prezidentovi a predsedovi parlamentu.
Podnikatelia pripravili sériu odporúčaní v troch oblastiach. V oblasti transparentnosti a predvídateľnosti legislatívneho procesu navrhujú zaviesť systematický prístup v komunikácii s verejnosťou o legislatívnych zmenách a zaviesť do praxe analýzy vplyvov zákonov a regulačných opatrení. Chcú tiež zaviesť mechanizmus pripomienkovania poslaneckých návrhov, ako aj zlepšenie postupu preberania európskej legislatívy. V oblasti korupcie navrhujú zaviesť jednoznačné pravidlá a transparentné kritériá pri čerpaní prostriedkov z európskych fondov.
Súčasťou iniciatívy sú napríklad Klub 500, Slovenská banková asociácia, Podnikateľská aliancia Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov SR, Slovenská obchodná a priemyselná komora či Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.