Gréci nemôžu chcieť v eurozóne úľavy na úkor ostatných, ktorí si svoje záväzky plnia, prípadne chcieť vyššiu minimálnu mzdu, než aká je v mnohých iných krajinách. Napriek tomu je Grécko legitímnym členom európskej rodiny, a preto nepripadá do úvahy, aby eurozónu opustilo, povedal Juncker v najnovšom vydaní nemeckého ekonomického časopisu Wirtschaftswoche.
Šéf Európskej komisie tiež pripustil, že medzinárodný program úverovej pomoci Grécku vyžaduje od Atén rozpočtové škrty a štrukturálne reformy „obsahujú opatrenia, ktoré ubrali priemernému Grékovi na nálade žiť“.
„Nikdy nevzniklo ovzdušie nového začiatku, pretože každý Grék mal pocit, že bol ponížený a že sa voči nemu robilo niečo nespravodlivé,“ podotkol Juncker a zároveň upozornil, že ľudia v Grécku sa nedomnievajú, že sú zodpovední za problémy vo svojej krajine.
„Neboli to ale Holanďania, ani Nemci, ktorí hlasovali po viac ako 40 rokov pre PASOK (socialistov) a Novú demokraciu (konzervatívcov). Zodpovednosť je aj na pleciach gréckych občanov, čo nemôžu ignorovať,“ upozornil bývalý luxemburský premiér na grécke pomery, v ktorých vlády oboch spomínaných strán krajinu stále viac zadlžovali.
Štátne inštitúcie v Grécku podľa Junckera stále fungujú horšie než inde. Krajina stále nemá zavedený kataster pozemkov, korupcia vládne na všetkých úrovniach a výber daní je problém, ktorý je na severe Európy ťažké pochopiť. Gréci majú tendenciu na toto všetko zabudnúť, zdôraznil Juncker. Podľa neho sa obyvatelia nesprávali k svojej krajine zodpovedne ani v poslednej dobe, keď v priebehu predvolebnej kampane prestávali platiť dane v naivné nádej, že s nástupom nového premiéra Alexisa Tsiprasa k moci to už nebudú musieť.
„Niečo sa ale hýbe správnym smerom. Očakávam, že teraz nastane prestávka v reformách, ale nesmie to trvať príliš dlho,“ varoval Juncker.
Na snahu Grécka dosiahnuť úľavy v plnení svojich dlhových záväzkov šéf Európskej komisie odpovedal, že v eurozóne sú aj ďalšie krajiny, ktoré „prešli slzavými údolím“.
„Je veľmi ťažké žiadať úľavy od Španielska, Írska a Portugalska, ktoré nedostali to isté,“ podotkol Juncker. Odmietavo sa vyjadril aj k zámeru Atén zvyšovať minimálnu mzdu, aj keď sám zástancom ich znižovania nie je.
„Ak Grécko zvýši minimálnu mzdu, potom bude v Európe šesť krajín, ktoré budú mať minimálnu mzdu nižšiu,“ upozornil Juncker s tým, že medzi nimi sú aj Španielsko a Slovensko. A všetky tieto krajiny budú rozhodovať o ratifikácii novej pomoci Grécku.
Juncker tiež povedal, že niektoré krajiny splácajú dlhy s vyššími úrokmi ako Grécko. „Keď grécka vláda tvrdí, že dlh nie je udržateľný, potom to znamená, že v krajinách, kde sa na obsluhu dlhu vynakladá viac peňazí, by finančná situácia mala byť ešte menej udržateľná. Niektorí ľudia zrejme nepochopili, že by sa nemali hrať s ohňom,“ povedal šéf Európskej komisie.
Juncker sa tiež kriticky vyjadril k správaniu novej vládnej garnitúry v Grécku. „Zatiaľ som sa nestretol s veľkými skúsenosťami. Ale nesmieme z toho vyvodzovať predčasné závery. Nikto nespadol len tak z neba, ani v Grécku nie,“ odpovedal Juncker na otázku nemeckého novinára, či premiér Tsipras a minister financií Janis Varufakis sú tak neskúsení, alebo proste len drzí. Juncker zdôraznil, že je potrebné byť k gréckym predstaviteľom priateľský, aj keď si neberú servítky vo voľbe slov. Keď ale grécky premiér „preklína Nemca dvakrát do týždňa vo svojich politických vyhláseniach, nepovažujem to za formu veľkého politického umenia,“ upozornil Juncker, podľa ktorého to vedie k „oživeniu nepríjemných pocitov“. Podľa neho zaznieva v Aténach veľa chybných výrokov, ale časom sa to zmení.
„Do leta by sme mali byť schopní sa dohodnúť s novou vládou v Aténach na novom programe reforiem a rozvoja v Grécku,“ povedal Juncker.
Špekulácie okolo možného odchodu Grécka z eurozóny odmietol, hoci pripustil, že oproti minulosti je na toto riziko oblasť pripravená. Varoval tiež pred vážnymi politickými dôsledkami a správaním špekulantov, ktorí by útočili na krajinu, o ktorej by sa domnievali, že by na nej mohli zarobiť, keby vyprovokovali jej odchod z eurozóny.