Podľa zdrojov agentúry Reuters z gréckych bankových kruhov odteká teraz z gréckych bánk 300 miliónov až 500 miliónov eur denne.
„Sme tu, aby sme zabránili akýmkoľvek nehodám,“ povedal Sturnaras novinárom po schôdzke s podpredsedom vlády Jannis Dragasakisem. Ten vyhlásil, že vláda urobí „všetko, čo bude v jej moci“, aby ochránila a posilnila finančnú stabilitu krajiny. Zároveň poznamenal, že dúfa v dosiahnutie dohody o predĺžení pomoci Grécku na piatkovej schôdzke s finančnými predstaviteľmi eurozóny.
Americká banka JP Morgan na začiatku týždňa odhadla, že grécke komerčné banky strácajú na vkladoch týždenne okolo dvoch miliárd eur a ak bude tento trend pokračovať, do 14 dní stratia možnosť získavať od centrálnych bánk Grécka a eurozóny nové refinančné úvery. Budúci prístup gréckych bánk k finančnej likvidite je pritom podmienený výsledkom rokovaní medzi gréckou vládou a veriteľmi.
Tento rok prišli grécke banky podľa JP Morgan o 21 miliárd eur. Z toho 17 miliárd eur odtieklo pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 25. januára a v ktorých jasne zvíťazila radikálne ľavicová strana Syriza. Tá odmieta podmienky doterajšieho záchranného programu.
Európska centrálna banka (ECB) v stredu rozhodla o miernom zvýšení sumy, ktorú v rámci programu núdzového financovania môže poskytnúť gréckym bankám. Po novom budú mať banky k dispozícii 68,3 miliardy eur, čo je o 3,3 miliardy eur viac než doteraz. Suma je výrazne nižšia, než akú požadovala grécka centrálna banka, ktorá podľa zdrojov chcela program zvýšiť o takmer desať miliárd eur.
Grécko oficiálne požiadalo krajiny platiace eurom o šesťmesačné predĺženie finančnej pomoci, avšak bez záväzkov úsporných opatrení. Nemecká vláda žiadosť Grécka odmietla s tým, že návrh nezodpovedá kritériám dohodnutým v pondelok na rokovaní Euroskupiny. Európska komisia, naopak, krok Atén opatrne privítala.