Banky budú k dispozícii 68,3 miliardy eur, čo je o 3,3 miliardy eur viac ako doteraz. Uviedla to agentúra Reuters a odvolala sa na zdroje oboznámené s výsledkami rokovania ECB.
Program núdzového financovania ELA (Emergency Liquidity Assistance) ponúkajú národné centrálne banky v eurozóne komerčným bankám, ktoré majú problémy s likviditou. ECB v tomto núdzovom mechanizme zohráva kľúčovú úlohu, pretože mechanizmus vyžaduje jej súhlas.
Navýšenie programu je pre grécke banky veľmi dôležitý. Dáva tiež Aténam určitú voľnosť v čase, keď sa snaží vyjednať novú finančnú dohodu so svojimi európskymi partnermi.
Suma je však výrazne nižšia, než požadovala grécka centrálna banka. Podľa zdroja chcela navýšiť program o takmer desať miliárd eur. ECB už minulý týždeň vo štvrtok zvýšila finančné prostriedky pre grécke banky o päť miliárd eur. Rada guvernérov ECB by sa znova mala stretnúť o dva týždne.
Pravidlá ELA stanovuje, že program je len krátkodobý a finančné prostriedky by mali byť k dispozícii len solventným bankám. Solventnosť gréckych bánk je však úzko spojená so solventnosťou štátu, ktorý potrebuje získať peniaze zo svojho záchranného programu. Nová grécka vláda však záchranný program odmieta. Vo štvrtok by malo Grécko predložiť ďalším členom eurozóny žiadosť o predĺženie dohody o pôžičke o šesť mesiacov a podľa zdrojov z nej plánuje oddeliť časť predtým sľúbených úsporných opatrení a reforiem. Nemecko však trvá na tom, aby sa Atény držali súčasných podmienok zahraničnej pomoci.