Sú totiž presvedčení, že odňatie tejto právomoci vláde ako kolektívnemu orgánu nie je v súlade s ústavou. Odvolávajú sa pritom aj na výrok Ústavného súdu SR ešte z roku 1996. Ten podľa liberálov konštatoval, že podobné rozhodnutie vtedajšej Mečiarovej vlády, ktorým sa presunulo rozhodovanie o predaji štátneho majetku z vlády na Fond národného majetku SR, bolo v rozpore s Ústavou SR. „Už v tomto momente máme vyzbieraných dostatok podpisov, aby toto podanie mohlo dnes na ústavný súd odísť,“ vyhlásila na utorňajšej tlačovej konferencii podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.
Možnosť schvaľovať investičné stimuly pri veľkých projektoch priamo niektorým členom vlády odsúhlasili poslanci vládneho Smeru-SD na jar minulého roku cez nepriamu novelu. Aj keď o udelení takejto investičnej pomoci ešte rozhoduje Európska komisia, podľa podpredsedníčky SaS Jany Kiššovej to robí veľmi formálne a len v prípadoch, kedy má dosah takejto pomoci európsky význam. Ako dodala, absurdnosťou tejto zmeny legislatívy je jednak spôsob, akým sa urobila, teda cez nepriamu poslaneckú novelu bez pripomienkového konania a verejnej diskusie. Ďalšou absurditou podľa Kiššovej je, že vládu týmto rozhodnutím zbavili významnej zodpovednosti a navyše dopustili, aby o stimuloch v desiatkach miliónoch eur rozhodovali členovia vlády za chrbtom ministra financií, ktorý má na starosti verejné financie. SaS sa pritom pokúšala právomoc rozhodovať o týchto stimuloch vrátiť vláde návrhom novely zákona, ktorý však v parlamente neprešiel.
Nesprávnosť novo nastaveného systému sa podľa šéfa liberálov Richarda Sulíka ukázala predovšetkým v prípade 58-miliónových stimulov pre spoločnosť Duslo Šaľa na modernizáciu výroby amoniaku. Túto investičnú pomoc totiž schvaľoval minister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorý pôsobil vo viacerých subjektoch spoločne so súčasným vlastníkom Dusla Andrejom Babišom, len niekoľko dní po tom, čo poslanci zmenu v systéme schvaľovania stimulov odsúhlasili. Európska komisia napokon túto investičnú pomoc začiatkom roka 2015 odsúhlasila s tým, že pozitívne účinky opatrenia na zamestnanosť a hospodársky rozvoj jednoznačne prevažujú nad akýmikoľvek potenciálnymi negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž. Spoločnosť Duslo investuje celkovú sumu 310 miliónov eur. Projekt by mal umožniť zachovanie približne 1 800 pracovných miest v závode a stoviek ďalších pracovných miest v spoločnostiach, ktoré sú dodávateľmi závodu, v jednom z najmenej rozvinutých regiónov EÚ, uviedla komisia.