Niektorí si myslia, že hlavnému mestu plne postačí južný obchvat, ktorý by sa mal onedlho stavať ako verejno-súkromný PPP projekt. Stavať tunel Karpaty by bolo potom zbytočné. Ďalší sú však presvedčení, že diaľnica D4 nemá význam, ak jej súčasťou nebude tunel. Rezort dopravy chce zatiaľ stavať len úseky od bratislavskej Rače po Jarovce a následne rýchlostnú cestu R7 do Dunajskej Stredy. Dokopy takmer 60 kilometrov, ale bez tunela. Stavebné práce na PPP projekte si podľa predbežných odhadov vypýtajú 1,3 miliardy eur a krajina bude za stavbu platiť ročne 150 miliónov eur.
"Diaľnica D4 bude plnohodnotne spĺňať svoj význam až po jej dobudovaní, to znamená s tunelom popod Karpaty. Tým, že vybudovanie takého náročného tunela si vyžaduje svoj čas, určite by sa malo začať ním. To však neznamená, že vybudovanie úseku Jarovce – Rača nepomôže doprave najmä v juhovýchodných prímestských častiach Bratislavy a jej okolia,“ uvažuje Martin Bakoš, šéf firmy Amberg Engineering, ktorá na tunel vypracovala technickú štúdiu.
Ondrej Matej (SDKÚ) z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, zase vraví, že rozhodnutie štátu stavať najskôr cestu na juhu je správne. "A to z takého dôvodu, že hustota dopravy na diaľnici D1 a v smere od Dunajskej Stredy, budúca R7, je dvojnásobne väčšia ako na diaľnici D2. Zároveň táto časť obchvatu rieši tranzit aj v smere na D2, lebo zatiaľ nerealizovaná časť s tunelom Karpaty by len skrátila dobu jazdy. Tu sa dokonca natíska otázka, či je táto časť vôbec potrebná, lebo je veľkým luxusom obkrúžiť diaľnicou celé veľké mestá,“ poznamenal Matej s tým, že napríklad aj Budapešť má len južný obchvat a neplánuje severný obchvat, rovnako je na tom aj Mníchov.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka tunel Karpaty sa v budúcnosti určite bude musieť postaviť, aby odľahčil Most Lafranconi. Zatiaľ sa však pripravujú len podklady k jeho projektovej dokumentácii a v priebehu niekoľkých rokov by dokumentácia mala byť hotová.
"Diskusie o trasovaní boli vždy dlhé a náročné a máme ich za sebou. Sme však zase na začiatku. Tento úsek musíme realizovať veľmi citlivo a opatrne vzhľadom na prírodu, keďže tunel prechádza pohorím Karpaty, a aj vzhľadom na okolité obce a vplyv na ľudí, ktorí tu žijú,“ myslí si Stromček. Naráža pritom na fakt, že stav prípravy tunela Karpaty nie je veľmi optimistický aj kvôli občianskym iniciatívam proti jeho vyústeniu pri obci Marianka.
"Jednoznačným plusom tunela je priame prepojenie diaľnic D1 a D2 s cieľom odkloniť najmä tranzitnú dopravu mimo mesta. Prečo púšťať tranzitnú dopravu minimálne jedenkrát nad Dunaj, keď sa trasa dá podstatne skrátiť a mesto skutočne obísť? Ako zástanca výstavby tunelov mínusy, samozrejme, okrem ceny, nepoznám,“ vraví Bakoš. Úsek od Záhorskej Bystrice s tunelom Karpaty sa dá podľa štátnej expertízy postaviť za 599 miliónov eur.
"Určite nemá význam stavať najskôr tunel Karpaty. Časť D4 od Jaroviec po Raču rieši odklonenie dopravy komfortne pre dva smery, a to na Maďarsko a Rakúsko a aj na smer na Prahu. Len to bude pre vodičov trocha dlhšie, ako keby jazdili cez tunel Karpaty. Navyše najužším miestom v Bratislave je Prístavný most a ten bude po dobudovaní tejto časti obchvatu čiastočne odľahčený a uľahčí dopravu v rámci mesta ako takého,“ argumentuje zase Matej.
Štúdia uskutočniteľnosti projektu D4 a R7 zatiaľ neobsahuje porovnanie ceny za výstavbu tunela cez PPP alebo zo štátneho rozpočtu. Tunel však bude dlhší ako tunel Višňové, čiže náklady na jeho výstavbu budú naozaj veľmi vysoké.
"Po bývalej vláde sme tento celý projekt zdedili slabo pripravený. Jedného dňa v strednodobom horizonte vznikne potreba postaviť aj tento úsek, ale zatiaľ nie,“ priznal minister dopravy Ján Počiatek.
Súčasťou výstavby obchvatu D4, ktorá má odštartovať na budúci rok tesne pred ďalšími parlamentnými voľbami, bude teda aj spomínaná rýchlostná R7 až smerom do Dunajskej Stredy. Časť R7 z Prievozu do Ketelca má stáť podľa predbežných odhadov 152,5 milióna eur, nasledujúci úsek do Dunajskej Lužnej 96 miliónov eur a posledný kúsok do Holíc pred Dunajskou Stredou 176 miliónov eur.
"Ak by sa súčasne s D4 nestavala aj R7, vytváral by sa na vjazde do Bratislavy v smere od Dunajskej Stredy dopravný lievik, dôkazom čoho je aj dnešná situácia na D1, ktorá rozšírením na tri pruhy urýchlila dopravu na začiatku mesta, ale následne sa v dopravnej špičke doprava spomaľuje, keď sa znova vracia do dvoch pruhov. Čiže R7 urýchli dopravu,“ dodáva Matej.